Bude naďalej spochybňovať NATO, chystá sa viesť obchodnú vojnu s Čínou, dohodne sa s Vladimirom Putinom na rozdelení Európy? Alebo to bola len predvolebná rétorika, a všetko bude trochu inak? Keď však ustúpi od radikálnych myšlienok, ako na to budú reagovať jeho stúpenci? Veď časť z nich si Trump naklonil práve tým, že ponúka extrémne riešenia.
"A je tiež extrémne neskúsený,“ reagoval pre Pravdu Jack Goldstone, expert na zahraničnú politiku z Univerzity Georgea Masona. "Takže áno, svet má právom obavy,“ uviedol odborník.
Trump je hádankou pre všetkých. Radikálnym spôsobom upozornil na témy, ktorými sa je potrebné zaoberať. Vplyv globalizácie, postavenie Európskej únie vo svete, migrácia, príjmová nerovnosť, spoločná obrana, postoj k Rusku. Trump však na nič z toho neponúka reálne riešenia. A ani nie je isté, či ho to naozaj zaujíma. Ale neznamená to, že by to nemalo zaujímať ostatných.
1. Oslabené väzby EÚ a USA využijú iní
"Bude to brexit plus, plus, plus,“ vyhlásil pred svojím zvolením republikán Donald Trump, očividne inšpirovaný referendom v Británii, v ktorom voliči v júni hlasovali za vystúpenie ich krajiny z Európskej únie.
Z tohto vyjadrenia by sa dalo usudzovať, že nový americký prezident nebude príliš veľkým fanúšikom EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker Trumpovi odkázal, že by mal jednoznačne povedať, aké sú jeho pozície vo veciach, ako sú obchod, klimatické zmeny či NATO. "Musí to byť jasné v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch,“ citovala agentúra Reuters z Junckerovej reči na obchodnom fóre v Berlíne.
Hoci EÚ a Amerika nemajú v žiadnom prípade rovnaké pozície vo všetkom, na globálnej scéne sú vo veľkej miere partneri. Viacerí európski lídri sa ešte pred zvolením Trumpa kriticky vyjadrovali na jeho adresu.
"Nevieme, čo si republikán myslí alebo aké sú jeho postoje. V tom je skutočne unikátny líder,“ uviedol pre Pravdu James Rogers, expert na európsku bezpečnosť z Baltickej obrannej akadémie. "Nepovedal by som, že bolo múdre Trumpa kritizovať ešte pred zvolením. Bolo by rozumné, aby európske krajiny začali rozmýšľať, ako ho presvedčia, aby dostál záväzkom, čo sa týka Európy. Najmä preto, že robil veľa negatívnych hlučných vyhlásení na jej adresu,“ reagoval expert, ktorého vyjadrenia nereprezentujú inštitúciu, v ktorej pôsobí.
Z Trumpových slov zatiaľ vyplýva iba to, že jeho záujem o spoluprácu s EÚ je úplne nejasný. Agendu smerom k EÚ sa asi bude snažiť skôr presadzovať cez niektorých podobne naladených lídrov, ako je napríklad premiér Viktor Orbán. Nedá sa vylúčiť, že to povedie k štiepeniu únie.
Možný je však aj iný scenár. Keď EÚ bude mať na druhej strane Atlantiku neochotného či neschopného spojenca, asi sa bude viac zamýšľať nad prehĺbením integrácie na poli zahraničnej politiky.
V každom prípade oslabené väzby Európy a USA, bez ohľadu na to, prečo k tomu dôjde, budú určite chcieť využiť ďalší globálni hráči ako Rusko či Čína. V oblasti politiky, bezpečnosti aj ekonomiky. Aj preto sa pod dojmom Trumpovho víťazstva EÚ a jej členské štáty musia zamyslieť, akú úlohu chcú hrať na globálnej scéne.
2. NATO je po voľbách v napätí
Ukončí nový americký prezident Donald Trump spoluprácu USA so Severoatlantickou alianciou? Bez Spojených štátov bude aliancia mŕtva. Trump v kampani vyhlásil, že NATO je zbytočné. Ale aj to, že je všetkými desiatimi za alianciu.
Takéto výroky spolu s obdivnými vyhláseniami Trumpa na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina, vyvolávajú minimálne rozpaky u viacerých spojencov. NATO bolo doteraz hlavným mostom medzi Severnou Amerikou a Európou.
Už pred Trumpovým zvolením sa v EÚ rozpútala debata o možnostiach posilnenia obrany v rámci štruktúr únie. Teraz bude táto diskusia asi ešte intenzívnejšia. Európske krajiny budú pod väčším tlakom zvyšovať obranné rozpočty a modernizovať ozbrojené sily.
"Je veľmi ťažko povedať, ako bude Európa spolupracovať s Trumpom. Nielen preto, že spochybnil NATO, ale najmä preto, že vyzerá mimoriadne nepredvídateľne,“ uviedol pre Pravdu Daniel Keohane z Centra pre bezpečnostné štúdie v Zürichu.
3. Prichádza stavba múrov a deportácie?
Jednou z hlavných tém kampane Donalda Trumpa bola migrácia. Novozvolený prezident sľúbil na hranici s Mexikom postaviť múr a naznačil, že dá deportovať všetkých nelegálnych prisťahovalcov. Mohlo by ísť až o 11 miliónov ľudí. Je takmer nemožné, aby Trump dokázal naplniť takúto politiku.
Veľmi ostro sa Trump vyjadril na adresu moslimov. Najprv tvrdil, že by ich vôbec nepustil do Ameriky, potom začal hovoriť „len“ o extrémnej kontrole ľudí, ktorí prichádzajú z krajín postihnutých terorizmom. Vyjadrenie o zákaze vstupu moslimov do USA včera podľa amerických médií niekto stiahol z Trumpovej stránky.
Trumpove kontroverzné vyhlásenia na margo prisťahovalcov by sa nemali týkať Európanov, ktorí prichádzajú do krajiny pracovať. Teda ani Slovákom by sa nemali nejako meniť doterajšie pravidlá zamestnávania, brigád či štúdia. Podľa Trumpa iba osoby, ktoré sa dostali na územie USA protizákonne, nesmú dostať možnosť zlegalizovať svoj pobyt v tejto krajine. Pre ilegálnych prisťahovalcov zostane „len jedna jediná cesta: vrátiť sa domov a žiadať o opätovný vstup ako ktokoľvek iný“, povedal nedávno Trump. Ubezpečil však, že USA naďalej vítajú prisťahovalcov, pokiaľ „prichádzajú legálne, riadne preverení a spôsobom, ktorý slúži národným záujmom“. V súvislosti s deportáciami chce zaistiť, že krajiny, do ktorých majú byť vyhostené osoby vrátené, sa nebudú tomuto postupu brániť.
Možná tvrdá imigračná politika Ameriky môže mať vplyv aj na uvažovanie ďalších krajín. Je celkom možné, že štáty budú zavádzať odvetné opatrenia a sťaží to minimálne cestovanie. Rovnako debata v USA pravdepodobne bude mať ohlas v Európe, ktorá čelí migračnej kríze. Podľa vzoru Trumpa budú niektoré krajiny žiadať prísnejší prístup k migrantom a ich rýchlejšie vyhostenie.
Hoci Trumpova rétorika je extrémna, viacerí odborníci vítajú debatu o migrácii. "Doteraz sme nemali vážnu diskusiu o tom, aké demografické zmeny sa dejú,“ pripomenul pre Pravdu politológ Gary Freeman z Texaskej univerzity.
4. Rana pre obchodníkov
Svetový, a teda aj slovenský biznis by poškodili clá, ktoré Donald Trump sľuboval v kampani. Ak by protekcionizmom Trump utlmil svetový biznis, vyvolalo by to krízu. Na druhej strane nový americký prezident nebude mať záujem situáciu až tak vyhrotiť. Bude chcieť vyrábať autá v USA, ale clá napríklad na autá dovážané z EÚ vrátane Slovenska by vyvolali nepríjemnú odvetu aj pre Spojené štáty.
Na druhej strane príležitosťou by paradoxne v určitom zmysle mohli byť zmeny v pripravovanej dohode TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) medzi USA a EÚ. Svet na podobné dohody nie je pripravený, keďže štandardy kvality sa nedodržiavajú. Hrozil by dovoz takýchto výrobkov, ktoré sa vyrábajú s cieľom maximálnej marže aj na úkor kvality, z USA. Rovnako ako zníženie štandardov bezpečnosti potravín. Ak sa pravidlá zjednotia, môže to byť v prospech spotrebiteľa.
Trump sa chce sústrediť prioritne na domácich podnikateľov. Je proti väčšej globalizácii, odmieta väčšiu liberalizáciu s Európskou úniou. Takmer štyri roky pripravovaná kontroverzná dohoda TTIP je podľa neho zlá a odmieta ju.
Trump takisto plánuje zrušiť dohodu NAFTA (obchodná dohoda USA s Kanadou a Mexikom). Podľa neho sa tak ochránia pracovné miesta, ktoré sa presúvajú z USA do spomínaných krajín. Chce uvaliť clo vo výške 45 percent na importované tovary z Číny na ochranu amerického priemyslu, čo je veľké riziko pre obchod. Na vyjednávaniach o nových dohodách by sa podľa neho mali zúčastňovať iba experti a nie politici. Ohlasuje zrušenie transpacifickej dohody TPP. Globálna ekonomika a najmä finančné trhy sú také previazané, že protekcionizmus v USA sa odrazí veľmi negatívne na celom svete a nie sú vylúčené protiopatrenia dotknutých štátov. Zastaviť by sa mohli európske investície smerujúce do USA. Vlani bolo práve Nemecko najväčším obchodným partnerom USA. Nemecko je zase previazané so Slovenskom, pretože je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. Ak sa nedarí Nemcom, poškodzuje to aj domácu ekonomiku.
5. Na Trumpovej vlne sa chcú zviezť populisti
Je jasné, kto tlieska zvoleniu Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Populistická a krajná pravica v Európe. (Ale, mimochodom, aj mnohí autoritatívni vládcovia po celom svete.) Neznamená to, že Trumpa všetci milujú a nasledovali by ho, ale určite si o ňom myslia, že im ponúka príležitosť na ich vlastné výhry.
Keď sa do Bieleho domu dostal niekto, kto prebral časť rétoriky radikálnej pravice, prečo by to nemohli dokázať jej predstavitelia po celom svete.
"Ich svet padá, náš sa buduje,“ napísal na sociálnej sieti Twitter na adresu Trumpovho víťazstva Florian Philippot, hlavný politický stratég Marine Le Penovej, šéfky francúzskeho nacionalistického Národného frontu (na snímke).
Foto: SITA/AP, Christophe Ena
Trumpova výhra prichádza pre európskych radikálov v mimoriadne príhodnom čase. Na budúci rok bude Le Penová súperiť o prezidentský úrad, voľby sa konajú aj v Holandsku či Nemecku. Podľa expertov na extrémizmus väčšina krajnej pravice nevníma Trumpa ako skutočného predstaviteľa jej ideológie. Radikálom však pomáha svojou rétorikou, keď útočí na politické elity, ale aj médiá. Trump dostal do bežnej politickej reči vyjadrenia, ktoré sú založené na konšpiračných teóriách a neraz aj antisemitizme.
Hoci ide o prejavy radikalizmu, odborníci upozorňujú, že zvolenie Trumpa je príležitosťou zaoberať sa tým, prečo sa ľudia prikláňajú k populizmu. A potom sa snažiť s tým niečo robiť. "Aj v Amerike sme, zdá sa, podcenili presvedčenie najmä bielych voličov, ktorí sú pracujúci a menej vzdelaní. Vidia sa ako obete globalizácie a postupujúcej etnickej a kultúrnej zmeny,“ uviedol pre Pravdu expert na populizmus Matthew Goodwin z Kentskej univerzity.
6. Chudobní schudobnejú
Deje sa to v USA, na Slovensku, všade vo svete. Chudobní chudobnejú, bohatí bohatnú. Donald Trump to chce riešiť, ale vhodné opatrenia neponúkol.
Na zmenu treba dohodu veľmocí, prerozdelenie majetkov boháčov a zákaz daňových rajov. S pravicovým programom, ktorým oslovil voličov, plánuje Trump v najbližších štyroch rokoch podporiť najmä podnikateľov. Tým ide radikálnejšie znižovať dane. Ohlasuje síce mierne zvýšenie minimálnej mzdy, no na zníženie rekordnej príjmovej nerovnosti v USA to nebude stačiť.
Stredná trieda v krajine takmer zanikla. Podľa Credit Suisse Global Wealth reportu za rok 2015 najbohatších desať percent Američanov vlastní 75 percent celkového bohatstva krajiny. Naopak, chudobnejšia polovica ľudí žijúcich v USA vlastní 1,1 percenta celkového majetku. Ide o majetkovo najnerovnejšiu krajinu sveta. Analytici upozorňujú na problém Trumpovej politiky a to, že chudobným a strednej triede sa bude zvyšovať životná úroveň pomalšie ako bohatým.
V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Trump chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy.
7. Plynová šanca pre Slovensko?
Nový americký prezident chce mať dobré vzťahy s Ruskom. Pred voľbami naznačil, že by upustil od sankcií voči Rusku a uznal Krym. Je otázne, či bude mať Kongres rovnaký názor. Uznanie Krymu môže naštrbiť demokratické princípy. Ak by to však malo viesť k upokojeniu situácie na Ukrajine, môže to mať dôsledky na plány v preprave plynu.
Rusko nechce už prepravovať plyn cez Ukrajinu a počíta s vybudovaním plynovodu Nord Stream II po dne Baltického mora. Slovensko sa preto obáva straty ziskov z prepravy plynu ročne v rozsahu stámiliónov eur. Zmena mocenských pomerov na Ukrajine by plány Ruska mohla zmeniť. Slovensko je tiež krajinou, ktorá trpí pre sankčnú vojnu s Ruskom, v rámci ktorej sa utlmil obchod Ruska s EÚ aj USA. Vojna na Ukrajine tiež tlmí rozvoj ekonomických aktivít s naším susedom.
V energetike Trump počíta aj s vyššou ťažbou ropy z bridlíc, a to aj na úkor životného prostredia. Ak by USA viac ťažili, prílev ropy by mohol znížiť svetové ceny. Lacné energie sú dobré pre ekonomický rozvoj a tiež vplývajú na výdavky za kúrenie či elektrinu.
8. USA sa neúmerne zadlžujú
Svetovú ekonomiku najviac ovplyvní to, ako sa nový americký prezident postaví k tlačeniu peňazí. Zlé rozhodnutia môžu priniesť ďalšiu celosvetovú krízu. Tá posledná ešte pred pár rokmi pripravila aj na Slovensku o prácu desaťtisíce ľudí. Naopak, dobré rozhodnutia môžu naštartovať celosvetový ekonomický rast.
Za predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu narástol dlh Spojených štátov amerických z 11 biliónov dolárov na 19 biliónov dolárov. Špekuluje sa, prečo s rastom dlhov nerastú ceny a neznehodnocujú sa úspory. Ak investície neprinesú hospodársky rast, môže to všetko vyústiť až do hyperinflácie a kolapsu svetovej ekonomiky. V minulosti sa za bezpečné považovali cenné papiere vytvorené z hypoték bežných Američanov. Po tom, čo v roku 2008 prestali splácať svoje hypotéky, prišiel krach americkej banky Lehman Brothers. Nasledovala lavína v podobe hrozby krachu ďalších finančných domov a kríza sa okamžite rozšírila do celého sveta.
Súčasný ekonomický rast je postavený na úveroch financovaných bankami, fondmi či súkromnými investormi. Ak by najsilnejšia ekonomika sveta prestala splácať niektoré zo svojich cenných papierov, obrovské straty utrpia všetci. Útlm pôžičiek by firmy pribrzdil v nových projektoch a s odstupom času by vyústil do úspor spojených s prepúšťaním. Menej zamestnaných ľudí znamená nižšie nákupy v obchodoch. Slabšie tržby firiem vedú k ďalším úsporám a začína sa roztáčať koleso celosvetovej recesie…
Ako sa nový americký prezident Donald Trump postaví k obrovskému dlhu jeho krajiny, je otázne. Na jednej strane plánuje investovať miliardy eur do obnovy amerických diaľnic, letísk a miest. Na druhej strane kritizuje americkú centrálnu banku FED za vytvorenie akciovej bubliny. Aktuálne americká centrálna banka už skončila tlačenie peňazí a možno už v decembri zdvihne základnú úrokovú sadzbu. Tento krok posilní americký dolár oproti euru a môže aj na Slovensku priniesť mierne zdraženie pohonných látok.
9. Hrozba pre prírodu
Preteky vo svete v znižovaní nákladov na výrobu na úkor prírody môžu napredovať. Posledné roky sa politici snažili o opak, aj keď napríklad Čína na ekológiu často nedbá. Je to dôležité aj pre Slovensko, kde sú prísne normy, ale investori sa často sťažujú na nerovné podmienky vo svete. Trump sa odmieta zúčastňovať na celosvetových aktivitách, ktoré majú zabrániť znečisťovaniu životného prostredia.
Rázne sa postavil aj proti Parížskej dohode o klíme, ktorú takmer 200 štátov sveta vrátane Slovenska už schválilo. USA takisto, no Trump ohlasuje, že od nej mieni odstúpiť. Dohoda nadobudla platnosť len nedávno, a to 5. novembra tohto roka. Celý proces vystúpenia „nespokojnej“ krajiny trvá až štyri roky. Trump zasadne do prezidentského kresla v januári 2017. Od dohody bude môcť odstúpiť dva mesiace pred koncom svojho štvorročného mandátu. Trump totiž Parížsku dohodu odmieta. Podľa neho majú podobné dohody o klíme len devastujúce účinky na pracovné miesta v USA.
Spojené štáty americké ako jeden z najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia za zaviazali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Navyše sa majú vlády rozvinutých krajín do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne. Fond bude zrejme ochudobnený o americký podiel. Ak by svet nepristúpil na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.
10. Reštart vzťahov s Ruskom?
Ak by sa dalo veriť všetkému, čo Donald Trump v zápale predvolebnej kampane vyhlásil, v Kremli by po jeho víťazstve mali dôvod otvárať šampanské. Budúci šéf Bieleho domu sľúbil, že vzťahy USA s Ruskom, ktoré sa v posledných rokoch ocitli na bode mrazu, napraví. Avizoval, že s prezidentom Vladimirom Putinom by sa rád stretol ešte predtým, ako sa v januári nasťahuje do Bieleho domu. Ochotu na „spoluprácu zameranú na vyvedenie rusko-amerických vzťahov z krízy a tiež na riešenie aktuálnych medzinárodných problémov a na hľadanie účinných odpovedí na výzvy globálnej bezpečnosti“ vyjadril v blahoprajnom telegrame aj Putin.
Foto: SITA/AP
Trump počas kampane spravil niekoľko vyhlásení, na základe ktorých by sa s ním Putin veľmi rád pustil do reštartu americko-ruských vzťahov. Naznačil napríklad, že USA by mohli uznať ruskú anexiu Krymu a zvážiť zrušenie sankcií, ak by to viedlo k lepším vzťahom s Moskvou a k účinnejšej spolupráci v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Nevylúčil ani zotrvanie pri moci sýrskeho prezidenta Bašára Asada, chránenca Moskvy, ktorého odchod považuje administrácia Baracka Obamu za predpoklad riešenia konfliktu. Trump tiež pripustil, že USA by mohli neprísť na pomoc niektorým členom NATO, keď ich napadne Moskva, ak spojenci neprevezmú väčší diel bremena za spoločnú obranu.
Len máloktorí analytici však veria, že by podobný reštart zaplatený značnými americkými ústupkami bol reálny. Sergej Samujlov, expert Ústavu USA a Kanady Ruskej akadémie vied si myslí, že Trumpom načrtnuté plány na normalizáciu vzťahov s Moskvou boli len obyčajným predvolebným ťahom, ktorý ho mal odlíšiť od súperky, a ak by aj po voľbách na ne nezabudol, Kongres mu ich nedovolí uskutočniť. Podľa analytika Centra politických technológií Alexeja Makarkina môže mať Moskva ešte veľké problémy s nevypočítateľnosťou impulzívneho Trumpa. „Pod jeho vedením sa USA môžu začať potácať zo strany na stranu, od pokusov vybudovať div že nie spojenecké vzťahy s Ruskom až po veľmi tvrdé kroky,“ predpovedá expert.