Paríž si rok po útoku lieči rany

Parížsky podnik À la Bonne Bière (Na dobrom pive) s transparentom Som na terase je neprehliadnuteľný. Už zrána v ňom vonku sedí niekoľko mladých ľudí, vnútri si pri pulte ďalší berú kávu s novinami v ruke. Ani stopa po teroristickom útoku.

13.11.2016 12:00
paríž, francúzsko, Foto:
Pred rokom sa stal v Paríži teroristický masaker. S Francúzskom smútili ľudia na celom svete. Snímka je z Ríma, kde obyvatelia kládli kvety na dlažbu pred budovou francúzskeho veľvyslanectva.
debata (3)

Práve tu pred rokom v piatok večer spustila jedna časť teroristov svoju vražednú púť po parížskych kaviarňach a reštauráciách, ďalšia takmer súčasne zaútočila pri futbalovom štadióne. Pri útokoch zomrelo 130 ľudí, najviac v klube Bataclan, takmer 400 bolo zranených a približne dvetisíc potrebovalo pomoc pre zažitú traumu.

Po útoku vyše 50 detí prišlo o jedného z rodičov, viac ako tisícka ľudí stratila svojho príbuzného. Tí, čo prežili, často trpia posttraumatickým syndrómom. Zápasia so spomienkami, nočnými morami i pocitmi viny, aké poznali ľudia, ktorí prežili holokaust.

Maureen Rousselová bola v ten večer s manželom na koncerte v klube Bataclan. Obaja prežili bez zranení. Boli medzi barom a východom, keď začuli prvé výstrely a podarilo sa im ujsť. Ich život sa však zmenil. Jej manžel mal po pár týždňoch problém komunikovať a aj ona sama hľadala pomoc. Cítila, že potrebuje hovoriť s tými, ktorí to tiež prežili. Tak sa vzdala práce opatrovateľky a založila združenie Life for Paris (Život pre Paríž) na pomoc tým, čo prežili, i príbuzným obetí. Aj po roku cíti stopy traumy.

„Niekedy chcem len pokoj a samotu, inokedy mám potrebu vidieť plno ľudí a robiť plno vecí,“ povedala pre denník Figaro. Ako dodala, pre pocit neistoty sa jej aj dnes ťažko rozmýšľa o budúcnosti, s takým pocitom sa ťažko plánujú dlhodobé projekty.

V klube Bataclan bol pred rokom aj jej dnešný kolega Alexis, ktorý predtým robil prekladateľa. „Tá noc zmenila môj pohľad na svet. Dotlačila ma zmeniť moje priority,“ povedal pre Figaro. Päťdesiatnik Claude-Emmanuel Triomphe sedel v osudný večer v kaviarni À la Bonne Bière, keď teroristi spustili paľbu. Jedna strela ho zasiahla do stehna, ďalšia do ramena, zranený bol aj na členku a chodidlách. Mesiac ležal bez pohnutia v nemocnici, neskôr bol pripútaný na invalidný vozík. Ale nevzdal sa.

Učil sa znova chodiť, klásť jednu nohu pred druhú. Dnes chodí už bez barlí. Ale tiež zmenil prácu. Pracuje vo verejnom úrade, ktorý patrí pod ministerstvo pre mládež a šport. Hovorí, že sa druhý raz narodil. „Povedal som si, skús robiť niečo, čo bude nielen užitočné pre spoločnosť, ale čo bude viac spojené s tým, čím si prešiel,“ povedal pre francúzsku RTL.

Kaviareň, kde Triomphe pri útoku takmer prišiel o život a piati ďalší ľudia zomreli, bola tri týždne po atentátoch znovu otvorená. „Bolo to ťažké obdobie pre všetkých zamestnancov,“ povedala pre Figaro jej majiteľka Audrey Bilyová. Aj oni potrebovali psychologickú podporu, chceli však, aby sa kaviareň čo najskôr opäť stala miestom stretávania sa a života.

Otázky a odpovede

Čo sa stalo v Paríži 13. novembra 2015?
Pri koordinovaných atentátoch islamských radikálov zahynulo na niekoľkých miestach až 130 ľudí a ďalších 350 osôb utrpelo zranenia. Najviac zabitých bolo v divadle Bataclan, kde hrala americká kapela Eagles of Death Metal. Na koncert prišlo 1 500 fanúšikov. Medzi návštevníkov prenikli štyria teroristi, ktorí najprv zabíjali v blízkej kaviarni.

Spustili streľbu, pri ktorej na koncerte zavraždili 85 ľudí a mnohých zranili. Útočníci si zjavne vybrali Bataclan za miesto útoku, lebo vedeli, že v sále bude veľa ľudí, ktorí nebudú mať šancu utiecť. Horor ukončil zásah polície. Jedného teroristu zlikvidovali, traja sa zabili odpálením výbušnín na opasku.

Ako sa odzrkadlila hrôza z atentátov na turistickom ruchu v hlavnom meste Francúzska?
Situácia sa prudko zhoršila. Parížska oblasť prišla od januára do augusta tohto roku (posledné dostupné údaje) o milión turistov a o miliardu eur. (V roku 2015 ju navštívilo 32 miliónov zvedavcov.)

Návštevnosť klesla najmä pri dominantách metropoly, ako sú Víťazný oblúk (menej o 35 percent), katedrála Notre-Dame (menej o 23 percent) a múzeum Louvre (menej o 20 percent). Obsadenosť hotelov sa znížila o 11,4 percenta. Celkovo Francúzsko zaznamenalo za prvý polrok 2016 pokles záujmu zahraničných dovolenkárov o sedem percent.

Aké sú nálady medzi francúzskymi obyvateľmi, keďže ich krajina zažila viacero teroristických útokov?
Viac ako 55 percent Francúzov sa obáva, že im hrozí nebezpečenstvo. Na porovnanie: v roku 2010 malo tento pocit 38 percent opýtaných. Väčšina respondentov vysvetlila, že ich strach sa zväčšil po atentátoch v minulom a tomto roku (prvý veľký sa stal v januári 2015, keď teroristi zabíjali v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo).

(čtk, zah)

„Prvý mesiac bol zložitý. Nikomu sme neverili. Bolo to ťažké… Ale potom začali prichádzať ľudia – na podporu, zo zvedavosti alebo ukázať, že nie sú vystrašení,“ povedal pre portál local.fr zamestnanec kaviarne Carillon, ďalšej, na ktorú zaútočili teroristi.

Aj tu spolu s ďalšími podnikmi, na ktoré zaútočili teroristi, si cez víkend pripomenú, čo sa v Paríži pred rokom stalo. Najväčšou spomienkovou udalosťou bude opätovné otvorenie klubu Bataclan dnešným koncertom britského speváka Stinga.

Triomphe sa na rozdiel od mnohých Parížanov nechystá na nijakú spomienkovú udalosť. „Nie preto, že by som necítil empatiu s ostatnými obeťami,“ povedal. Nenávisť k útočníkom nepociťuje, ale to neznamená, že ich ospravedlňuje. Najviac ho trápi to, prečo je vo Francúzsku toľko džihádistov.

K atentátom v Paríži sa prihlásili teroristi z tzv. Islamského štátu. Väčšina teroristov pochádzala z Francúzska a Belgicka, z teroristického komanda sa podarilo chytiť živého len jedného.

Salaha Abdeslama zatkli v marci v Bruseli, s vyšetrovateľmi však odmieta spolupracovať a vypovedať. Francúzski vyšetrovatelia najnovšie predpokladajú, že koordináciu útoku mal na svedomí belgický občan, ktorý je v Sýrii.

Hoci navonok sa život vrátil do starých koľají, atentáty Paríž a Francúzsko predsa len zmenili. Vláda po atentátoch vyhlásila výnimočný stav. Pôvodne mal trvať 12 dní, vo výnimočnom stave však žije Francúzsko doteraz a zvýšené bezpečnostné opatrenia majú trvať najmenej do januára.

V uliciach vidno viac policajtov a vojakov, vláda môže zakázať verejné zhromaždenia či uzavrieť náboženské objekty, v ktorých sa šíri nenávisť, a 20 mešít už zatvorila. Polícia tiež môže robiť domové prehliadky bez súhlasu súdu. Napriek tomu Francúzsko o niekoľko mesiacov zažilo v júli ďalší teroristický útok, keď počas osláv štátneho sviatku zavraždil ďalší fanatik na promenáde v Nice vyše 80 ľudí.

V krajine rastú obavy i protimoslimské nálady. Otázka bezpečnosti sa stala jednou z hlavných tém budúcoročných prezidentských volieb. Rétorika politikov a potenciálnych kandidátov na úrad prezidenta sa pritvrdzuje.

Časť spoločnosti vyzýva na prísnejšie bezpečnostné opatrenia, druhá časť varuje pred narúšaním princípov právneho štátu a osobných slobôd. „Francúzska spoločnosť je v situácii, v akej nebola od 2. svetovej vojny. Nie je to ani vojna, ani mier,“ citoval local.fr sociológa Geroma Truca.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #teror v Paríži