Na toho muža, ktorý jedného rána vstúpil do ich školy v utečeneckom tábore, si dobre pamätá. Bol cudzinec. S jej súhlasom ju odfotil. Nikdy predtým ju nikto nefotografoval. Aj on si na to pamätá. Keď vošiel do stanu, hneď si ju všimol. Ale keď ju odfotil, nerátal s tým, že ten záber si neskôr zapamätá takmer celý svet. Vtedy sa nepýtal na jej meno…
Afganské dievča, taký názov dostala fotografia, ktorá sa v júni 1985 objavila na titulke National Geographic a stala sa ikonou. Dievča so šatkou s prenikavými zelenými očami. Afganská Mona Lisa, symbol utečeneckej krízy.
„Sila tej fotografie súvisí so Šarbat a s jej výrazom: s jej očami a upreným pohľadom, v ktorom je dôstojnosť i odhodlanie,“ napísal nedávno pre britský Guardian autor slávnej fotografie Steve McCurry.
Šarbat Gulaová o tom, že sa stala slávna, vôbec netušila. Vydali ju, keď mala trinásť. Alebo šestnásť, ako tvrdil jej muž? Školu nedokončila, vie sa podpísať, ale nie čítať. Tímu z National Geographic spolu s McCurrym sa podarilo vypátrať ju po sedemnástich rokoch, po páde režimu Talibanu v Afganistane.
„Nemohol som prestať myslieť na tisíce ľudí, ktorí mi písali. Chceli vedieť, kto to je alebo ako by jej mohli pomôcť. Ľudia si ju chceli adoptovať, iní sa s ňou chceli oženiť alebo jej poslať peniaze,“ spomínal McCurry pre televíziu Al-Jazeera.
V utečeneckom tábore v Pakistane napokon natrafili na muža, ktorý tam so Šarbat vyrastal. Šarbat vtedy žila v dedine v afganských horách, mala tri dcéry, muža pekára. Prišla oblečená v burke. Fotografovať sa dala len so súhlasom manžela. Portrét s portrétom – vážna tvár bez úsmevu, poznačená časom a neľahkým životom, ale prenikavý pohľad zostal.
Fotografie Šarbat Gulaovej však nedávno obleteli celý svet po tretí raz. Na fotkách z policajného zásahu v Pakistane by ju na prvý pohľad asi málokto spoznal. Je štyridsiatnička – vdova, manžel a jedna z dcér zomreli pred štyrmi rokmi na hepatitídu typu C, ktorou trpí aj ona.
Vychováva tri deti a pred dvoma rokmi si v Pakistane zadovážila falošný občiansky preukaz. Robili to tisíce utečencov z Afganistanu. Koncom októbra ju zatkli s falošnými dokumentmi a obvinili z podvodu. Hrozilo jej 14 rokov väzenia a pokuta v prepočte vyše 4 500 eur.
Foto: SITA/AP
Prípad vyvolal vo svete ohlas. „Jej zatknutím za nelegálny pobyt v Pakistane sa stala symbolom nechcených migrantov na celom svete. Gulaová je jednou z odhadovaných troch miliónov afganských utečencov, ktorí žijú v Pakistane. Vdova a sirota, ktorá v tejto krajine žila takmer celý svoj dospelý život,“ napísal v denníku Guardian fotograf McCurry, ktorý jej zabezpečil advokáta.
Pre Al-Jazeeru zas pripomenul, že ľudia, ktorí sa boja utečencov, zabúdajú, že nik z nich nie je vystrašený viac ako samotní utečenci. „Sú nútení opúšťať svoje krajiny, svoje domovy. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy,“ povedal.
Podľa úradu Vysokého komisára OSN je v Pakistane približne 1,6 milióna utečencov z Afganistanu, ďalší odhadom približne milión Afgancov je tam bez dokladov. Šarbat je jednou zo státisícov, ktorých sa snaží Pakistan vrátiť späť do Afganistanu.
Do jej prípadu sa vložila aj afganská vláda. Gulaovú napokon odsúdili na 15 dní väzenia, ktoré strávila v nemocnici, a dostala pokutu v prepočte takmer tisíc eur. Z väzenia, teda z nemocnice v Pešávare, ju minulý týždeň v noci deportovali do Afganistanu.
Tam ju zas čakalo špeciálne privítanie. Dopravili ju do Kábulu, kde ju čakal prezident Ašraf Ghani. „Vitajte späť vo svojej vlasti,“ privítal ju aj jej deti prezident. Kameramani a fotografi sa zatiaľ snažili uloviť záber, na ktorom by bolo vidieť jej oči. Nebolo to ľahké, a to aj preto, že mala burku, hoci jej nezahaľovala tvár.
„Žena, ktorá stojí vedľa mňa, sa stala ikonickou postavou zobrazujúcou afganské utrpenie, nádeje i túžby. Každého z nás inšpiruje jej odvaha a odhodlanie,“ hovoril prezident, kým Šarbat nezvyknutá na toľkú pozornosť ticho stála a pozerala sa do zeme.
Jediný náznak úsmevu na jej tvári sa ukázal vo chvíli, keď od prezidenta preberala kľúče od bytu, ktorý jej poskytne štát. Niečo, čo ani v čase blížiacej sa zimy nemôžu čakať tisíce ľudí, ktorí sú nútení vracať sa z Pakistanu, Iránu, ale aj z Európy. Chudobná, vojnou rozvrátená krajina, kde pokračujú útoky Talibanu, na to ani nemá dosť zdrojov.
„Keď som zbadal záber po jej zatknutí, bol som smutný zjavnou snahou ponížiť ju. Ale zároveň som videl ten istý uprený pohľad, aký mala vtedy v utečeneckom tábore, keď sa ako sirota pozrela do môjho objektívu s hrdým prenikavým pohľadom,“ napísal pre Guardian McCurry.
Pakistan podľa neho využíval jej nový obraz na to, aby šíril strach medzi ostatnými migrantmi bez dokladov. Ako uzatvára McCurry: „Tvár Šarbat Gulaovej, teraz staršej, je opäť raz symbolom situácie utečencov.“