Eurokomisár sa vo Francúzskej Guyane zúčastnil na štarte rakety Ariane 5, ktorá vyniesla na obežnú dráhu štyri družice systému Galileo. „Európska vesmírna agentúra (ESA) odhaduje, že v roku 2030 bude až tretina európskej ekonomiky bude závisieť aj od vesmírnych služieb,“ pripomenul Šefčovič.
Kedy budeme mať systém Galileo v našich telefónoch?
Verím, že prvý signál začne systém vysielať na prelome rokov. Už dnes sa vyrába väčšina čipov, ktoré sa používajú aj v smartfónoch, s takou charakteristikou, aby mohli prijímať aj signál z Galilea. Je to určite otázka najbližších rokov, čo tento systém budeme používať. Dúfam, že po spustení počiatočných služieb, čo bude v priebehu niekoľkých týždňov, sa ukáže spoľahlivosť a presnosť Galilea. GPS dnes dokáže určiť polohu približne na desať metrov. Galileo by to mal vedieť s presnosťou približne jedného metra. Systém by mal dokázať napríklad nájsť presnejšie a rýchlejšie ľudí v núdzi pri nejakej katastrofe. Bude s nimi aj vedieť komunikovať a dávať im spätnú väzbu, že pomoc je na ceste. Očakávame prudký nárast využívania takýchto aplikácii, keď už dnes je segment navigačných signálov dôležitý približne pre desať percent európskej ekonomiky.
Aký prínos teda bude pre európske hospodárstvo?
Stále viac sa sústredíme na autonómne riadené autá, rýchlostné vlaky, presnejšie pristávanie lietadiel a mnohé iné podobné aplikácie. Európska vesmírna agentúra (ESA) odhaduje, že v roku 2030 bude až tretina európskej ekonomiky závisieť aj od vesmírnych služieb.
Foto: Stephane Corvaja
Užili ste si štart rakety?
Určite áno. Som vo vesmírnom stredisku druhý raz. Je to obrovská infraštruktúra pre rakety Ariane, Sojuz a Vega. Vesmírne stredisko je väčšie ako Paríž. Mal som možnosť sa takmer dotknúť rakety. Potom sme sledovali štart zo vzdialenosti päť kilometrov. Je to mohutná sila, veď ide o kontrolovanú explóziu. Je obdivuhodné sledovať, ako táto technológia funguje.
Takže by ste sa aj pozreli do vesmíru?
ESA pripravuje prezentáciu strategického dokumentu. Čakala na koncept vesmírnej politiky Európskej únie, ktorý sme predstavili pred niekoľkými týždňami. EÚ a ESA sa dohodli na spoločnej deklarácii. Budeme sa vzájomne podporovať. Únia je najväčším klientom ESA, ktorá predstaví svoje strategické misie. Jedným z cieľov, ktorým sa zaoberá globálna komunita vesmírnych expertov, je cesta na Mars. Zaujímavý je slovenský aspekt. Naša krajina by sa okolo roku 2020 mohla stať plnohodnotným členom ESA. Už teraz sa Slováci podieľajú na viacerých projektoch, sú do nich zapojené technické univerzity z Bratislavy, Žiliny či Košíc. Slovenská akadémia vied sa úspešne uchádzala o viaceré projekty. Mali sme rokovanie s členmi ESA, ktorí majú prístupový proces Slovenska na starosti. Vidia v nás veľký potenciál. Veľmi dobre hodnotili náš príspevok na slávnej misii Rosetta (sonda, ktorá pristála na kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko, pozn. red.). Slováci sa podieľajú aj na misii BepiColombo, ktorej cieľom je vyslať sondu na Merkúr. Naša krajina je automobilová veľmoc, sme jednou z najpriemyselnejších krajín Európy. Máme všetky predpoklady na to byť úspešným partnerom v ESA. Verím, že prístupový proces sa zakončí tak, aby v roku 2020 na jednej z rakiet bola aj slovenská vlajka.
Vesmírny výskum je globálna záležitosť. Ako z geopolitického hľadiska vníma Európska komisia bezpečnostný rozmer tejto politiky? Hrozí vo vesmíre konflikt vzhľadom na to, čo sa deje na zemi?
Globálne veľmoci sú vo vesmíre od seba závislé. Aj počas studenej vojny, aj teraz, keď máme sankcie proti Rusku, tak spolupráca existovala aj existuje. V Kourou vo vesmírnom mestečku Francúzska Guyana je sektor, kde používame ruské rakety, kde sú ruskí experti. Je jasné, že nástupom nových hráčov sa konkurencia zosilňuje. Napriek tomu si myslím, že keď hovoríme o veľkých misiách, ako je cesta na Mars, tak sú to projekty, ktoré môžu združiť globálne veľmoci. Pre ich technologickú aj finančnú náročnosť.