Už tretí raz si tak v pondelok Ukrajinci pripomenuli Deň dôstojnosti a slobody, ktorý dekrétom ustanovil prezident Porošenko. Pri tejto príležitosti sa opätovne hovorilo o výdobytkoch a úspechoch revolúcie, ktoré však čoraz viac ťahajú za kratší koniec pred opačným vývojom v krajine. Napriek tomu prezident hovoril o „zotavujúcej sa ukrajinskej ekonomike“.
„Sľubovali Ukrajincom lacný import výrobkov z únie. Autá budú vraj lacnejšie ako v Nemecku. Bola to lož, ktorú zámerne šírili počas udalostí na Majdane,“ zaspomínal si Oleg Ustenko, kyjevský ekonomický analytik. Porošenko však nazval „veľmi významnú a hlavnú prekážku“, ktorá podľa neho bráni väčšine Ukrajincom pocítiť zrejmé zbližovanie s Európou.
„Europizácia sa zatiaľ, žiaľ, nedotkla životnej úrovne Ukrajincov. Je to jediná oblasť, kde sa nám nepodarilo priblížiť k európskym štandardom,“ povedal Porošenko na stretnutí s pozostalými z Nebeskej stotiny, obetí na strane protestujúcich. Zároveň upozornil, že vo štvrtok bude „pri tom“, keď sa bude v Európskom parlamente rozhodovať o zrušení vízovej povinnosti pre Ukrajincov.
„Ak ju aj schvália, tak väčšina Ukrajincov nič nepocíti,“ opätovne upozornil aj ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. Podľa neho pôjde o veľmi obmedzenú možnosť. "Ľudia, ktorí chcú cestovať ako turisti, majú peniaze a aj dnes nemajú problém získať vízum. Pre desaťtisíce Ukrajincov je to však otázka možnosti získať prácu v zahraničí.
Lenže im to ani len nesľubujú," vracia na zem spoluobčanov kyjevský politológ s tým, že to „vyzerá skôr ako veľká ilúzia a v skutočnosti to Ukrajincom nič neprinesie“. Na druhej strane, občania EÚ môžu od roku 2005 navštíviť Ukrajinu na základe jednostranného rozhodnutia Kyjeva zrušiť vízovú povinnosť.
Realitu súčasnosti a zaostávanie za životnou úrovňou v ostatnej Európe sa Porošenko pokúšal v pondelok odôvodniť o. i. tvrdením, podľa ktorého „objektívnym faktorom sú náklady vo výške viac ako 5 % HDP v oblasti obrany a bezpečnosti a vytvorenie novej armády.“ Musel však aj priznať to, čo vedia nielen na Ukrajine, ale aj v Bruseli či vo Washingtone: „V krajine sa už dlho nerealizujú potrebné hospodárske reformy, ktoré by poskytli potrebný ekonomický rast.“
V tejto súvislosti kyjevský politológ Kosť Bondarenko pre spravodajský portál UNN pripomenul, že podľa najnovšieho prieskumu až 89 % respondentov kritizuje vládnu moc, pretože nevedie krajinu správnym smerom. A 35 % tvrdí, že sú pripravení ísť do ulíc.
„Jedno sú však vyhlásenia a iné realita,“ reaguje na posledný fakt Bondarenko v súvislosti s možným ďalším Majdanom. Na otázku, či majú Ukrajinci strach opäť protestovať v uliciach, odpovedal záporne. „Ak ho majú, tak z toho, že ich opäť zradia, tak ako už dvakrát, keď prišli na Majdan a vždy ich oklamali,“ pripomína kyjevský politológ.
Napriek tomu existujú obavy z nových nepokojov, o ktorých otvorene hovoria ukrajinskí pravicoví radikáli známi ako súčasť tzv. strany vojny. Podľa politológa Vadima Karasjova tu kdesi treba hľadať dôvod, prečo sa prezident Porošenko deň pred výročím ospravedlňoval Ukrajincom pred televíznymi kamerami za „tvrdé a nepríjemné opatrenia v hospodárskej politike“. „Bol to správny krok v snahe znížiť spoločenské napätie a čeliť špekuláciám o mobilizácii protestov nespokojných voličov,“ reagoval Karasjov.
Trpezlivosť s vývojom na Ukrajine však strácajú aj v zahraničí. „Trump nechápe, načo je Ukrajina Spojeným štátom. Nech si ju vraj zoberie Európa a rieši jej problémy,“ vracia sa do zahraničnopolitickej reality politológ Bondarenko.
Podľa neho Európa považuje Ukrajinu za „kufor bez rúčky“. Ako zdôrazňuje, z jednej strany sa neplnenia dohody z Minska a z druhej Európa má záujem o ruský trh, v čom ju veľmi obmedzujú vzájomné sankcie.
„Európski lídri si kladú otázku, prečo ich krajiny musia trpieť kvôli Ukrajine, ktorá nič nerobí. Ibaže v záujme transatlantickej spolupráce únia demonštruje spoločný postoj Západu v snahe nevyzerať ako stúpenec Putina. Je to začarovaný kruh,“ sumarizuje Bondarenko širšie pozadie tretieho výročia ukrajinského Dňa dôstojnosti a slobody.