Počas štátneho smútku budú vlajky spustené na pol žrde a obmedzia sa verejné oslavy. Pri pietnych zhromaždeniach budú mať občania možnosť prisahať vernosť vodcovi kubánskej revolúcie, informovala Prensa Latina.
Vodca kubánskej revolúcie podľa Raúla zomrel v piatok o 22:29 tamojšieho času (dnes v 04:29 SEČ). Jeho telo by mali spopolniť ešte dnes. Raúl Castro ohlásil úmrtie Fidela Castra v štátnej televízii, kde sa objavil vo vojenskej uniforme. „Dnes o 22:29 zomrel vrchný veliteľ kubánskej revolúcie Fidel Castro Ruz. Vždy vpred, k víťazstvu,“ vyhlásil súčasný najvyšší kubánsky predstaviteľ.
El comandante
Fidel Castro vládol Kube takmer polstoročie. Pre jedných bol totalitný vládca, zatiaľ čo pre druhých „garant dôstojnosti a nezávislosti Kuby“.
„El comandante“ Castro si priaznivcov získaval nielen bojom proti imperializmu, pod heslami „Vlasť alebo smrť!“, ale neskôr aj bezplatným zdravotníctvom a odstránením približne 25-percentnej negramotnosti. Jeho budovanie socializmu však nakoniec priviedlo kubánske hospodárstvo ku kolapsu.
V júli 2006 odovzdal Fidel Castro kľúčové vládne právomoci bratovi Raúlovi. Pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie, než sa dlhoročný vládca Kuby dostane zo zdravotných problémov. Neskôr sa ale Fidel Castro svojich funkcií vzdal v plnom rozsahu a Raúl Castro sa vo februári 2008 stal kubánskym prezidentom.
Líder máximo
Aj po roku 2006, keď odovzdal zo zdravotných dôvodov vládu svojmu bratovi Raúlovi, zostával Fidel Castro pre rad Kubáncov „líder máximo“ – najvyšší vodca – a jeho slová pre nich boli takmer sväté, a to napriek tomu, že v kubánskych väzniciach sú stále politickí väzni. Castro bol aj pre početných zahraničných priaznivcov ikonou revolúcie, na čele ktorej v roku 1959 zvrhol na Kube diktátora generála Fulgencia Batistu.
Foto: Reuters, PRENSA LATINA
„El comandante“ Castro mal rešpekt najmä v rozvojovom svete, kde oceňovali, že na Kube zaviedol neplatené školstvo aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a odstránil negramotnosť; tamojšiu ekonomiku ale priviedol ku kolapsu. Priaznivcov získaval ako večný revolucionár bojom proti imperializmu, ale aj osobným kúzlom. Mnohých fascinoval, keď v januári 1959 ako šarmantný mladý partizán triumfálne vchádzal do Havany a na ramenách mu sedeli dve holubice (pre niekoho to bolo znamenie afrokubánskych bohov orišov).
Čoskoro však Castro ako kubánsky najvyšší predstaviteľ, ktorým sa stal vo februári 1959, začal budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných i domácich podnikateľov a zrušil politické strany. Na trest smrti či dlhoročný žalár boli odsúdení predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí niekdajší Castrovi compañeros. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA a podporoval partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.
Príklon k Moskve
Spočiatku sa Castro snažil o politiku nezávislú na Sovietskom zväze, ale kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov ho donútil prikloniť sa definitívne k Moskve. Urobil tak podporou invázie do Československa v auguste 1968, čím stratil časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc a odbytiská pre kubánsky cukor. Rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1991 však zasadil kubánskej ekonomike ďalšiu citeľnú ranu, takže Castro zľavil z dogiem, avšak len hospodárskych, a nie výrazne.
Foto: Reuters
Niekoľkokrát navštívil niekdajšie Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rád bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej Univerzity. Nakrátko sa v Československu zastavil tiež v septembri 1973 a v novembri 1986.
Ešte na jar 2006 sa zdalo, že Fidel Castro bude vládnuť do sto rokov. Stále mal dosť energie aj na dlhé prejavy, v ktorých plamenne hovoril o ideáloch revolúcie, ale aj o počasí, športe či trebárs kampaniach na vybíjanie komárov (jeho najdlhší prejav trval v roku 1986 sedem hodín a desať minút). V júli 2006 šokoval, keď pre operáciu tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj potom sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam, ale na verejnosti sa objavoval len zriedka.
Revolucionár odmlada
Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz (narodený 13. augusta 1926) sa už ako študent práv v Havane politicky angažoval nielen na Kube. Napríklad v roku 1947 sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, o rok neskôr stál na barikádach v Bogote. V tej dobe sa tiež oženil s Mirthou Diazovou, s ktorou má syna Fidelita (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr splodil Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.
Foto: SITA/AP
Domáce národné povstanie sa Castro pokúsil najprv neúspešne začať 26. júla 1953 útokom na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba. Za účasť na tejto akcii bol odsúdený na 15 rokov väzenia, po dvoch rokoch bol ale amnestovaný a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými jeho členmi, vrátane slávneho Ernesta Che Guevaru, sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra potom viedol víťaznú partizánsku vojnu.
Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch ťažké získať si srdcia davu. Kuba bola vtedy rajom amerických investícií aj turistov, ktorí jazdili baviť sa do havanských nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach. Krajina bola síce treťou v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol na politické bojisko „advokát chudobných“ Fidel Castro.
Castrova Kuba
Kým Spojené štáty a ich spojenci Castra často démonizovali, pre mnohých ľavicovo zmýšľajúcich vodcov po celom svete, a predovšetkým v Latinskej Amerike, bol kultovou postavou hodnou nasledovania. Počas doby, keď Kubu menil z rekreačnej destinácie pre bohatých Američanov na symbol odporu voči Amerike, prečkal Castro deväť amerických prezidentov, ktorí sa postupne vystriedali v úrade.
V roku 1961 odrazil inváziu v Zátoke svíň podporovanú americkou tajnou službou CIA a prežil údajne vyše 600 pokusov o atentát. Jeho spojenectvo s vtedajším Sovietskym zväzom prispelo v roku 1962 k odštartovaniu takzvanej kubánskej krízy, keď pre rozmiestnenie sovietskych rakiet stredného doletu na Kube stál svet niekoľko dní najbližšie k jadrovej vojne v celej histórii.
Potláčanie slobôd na Kube, vrátane slobody slova alebo slobody vyznania, vyvolal silnú kritiku na adresu Fidela Castra a vzniklo disidentské hnutie a silná komunita odporcov, ktorá sa sústredila medzi exulantmi v Miami, ktorí utiekli pred kubánskou komunistickou vládou.
Aj keď Raúl Castro svojho staršieho brata vždy glorifikoval, Kubu od prevzatia moci zmenil prijatím trhových ekonomických reforiem. V roku 2014 sa dohodol so Spojenými štátmi na opätovnom oživení diplomatických vzťahov a ukončení desaťročia trvajúceho nepriateľstva.