Mattis sa tak pripojil k Trumpovmu tímu národnej bezpečnosti, v ktorom už figurujú generál vo výslužbe Michael Flynn ako poradca pre otázky národnej bezpečnosti a republikánsky kongresman Mike Pompeo ako nový šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Ani v jednom prípade však nie je jasné, či kandidáti ponuky prijali.
Mattis bude na nomináciu potrebovať súhlas Kongresu; zákon z roku 1947 totiž vyžaduje sedemročný odstup na prevzatie najvyššej rezortnej funkcie bývalým príslušníkom armády, a Mattis odišiel do výslužby v roku 2013. Hovorca Trumpovho tímu Jason Miller na sociálnej sieti Twitter poprel, že došlo k Mattisovej voľbe.
Mattis – intelektuál aj ostrieľaný veterán, ktorého vojaci milovali
- James Mattis bol v rokoch 2010 až 2013 náčelníkom veliteľstva ozbrojených síl USA pre Blízky východ, Perzský záliv a severnú Afriku (CENTCOM). Bude prvým generálom vo výslužbe, ktorý sa stane americkým ministrom obrany od roku 1950, kedy do čela Pentagonu vymenoval prezident Harry Truman generála Georga Marshalla.
- Mattis sa do armády prihlásil hneď po strednej škole. Vyštudoval históriu na štátnej Centrálnej washingtonskej univerzite a v roku 1972 nastúpil do dôstojníckeho záložníckeho kurzu ROTC. Potom prešiel k námornej pechote.
- Velil jednotkám námornej pechoty počas operácie Púštna búrka v Iraku a špeciálnym silám počas operácie Trvalá sloboda v Afganistane. Ako generál a veliteľ 1. divízie námornej pechoty sa zúčastnil aj vojny v Iraku počas operácie Iracká sloboda. Viedol napríklad prudké boje o irackú Fallúdžu v roku 2004 a je tiež známy svojim drsným a kritizovaným vyhlásením z roku 2005: „Prídete do Afganistanu, narazíte na chlapov, ktorí päť rokov mlátili ženy okolo seba, pretože nechodili zahalené. Viete, takí chlapi nemajú odvahu. Takže je sakramentsky zábavné ich strieľať.“
- V rokoch 2007 až 2009 bol šéfom Spojeneckého veliteľstva NATO pre transformáciu (ACT) a v rokoch 2007 až 2010 bol šéfom Veliteľstva spoločných síl americkej armády (USJFCOM) v Norfolku.
- Mattis sa narodil 8. septembra 1950 v Pullmane v štáte Washington. Je považovaný za jedného z najväčších intelektuálov amerického dôstojníckeho zboru. Jeho osobná knižnica predstavuje 7 000 zväzkov. Má prezývky Šialený pes alebo Bojovnícky mních. Túto prezývku získal kvôli tomu, že je slobodný a bezdetný. „Pokojne odídem do kláštora, ale musím mať so sebou pár pekných žien a basu piva,“ vyhlásil kedysi na túto tému.
- Mattis je tiež povestný tým, že nemá televízor a so zaujatím študuje vojnové umenie amerických indiánov, samurajov alebo starovekých Sparťanov. U vojakov bol veľmi obľúbený svojím priamym rokovaním aj kvôli tomu, že aj s radovými vojakmi vždy konal ako so seberovnými. Dokázal sa za nich vždy postaviť. Odmietol napríklad kritiku útoku, pri ktorom americkí vojaci neďaleko iracko-sýrskej hranice zabili v roku 2004 vyše 40 ľudí vrátane detí a žien. Podľa irackých zdrojov išlo o svadobčanov, na čo Mattis reagoval slovami: „Koľko ľudí sa vydá doprostred púšte, na miesto vzdialené desať míľ (16 kilometrov) od sýrskej hranice, aby oslavovalo svadbu, keď najbližšie obývané miesto je 80 míľ (130 kilometrov) ďaleko? Bolo tam cez dvadsať mužov vo veku bojovníkov. Nebuďme naivní.“
- Kritizoval sťahovanie amerických vojakov z Blízkeho východu a je odporcom zbližovania sa s Iránom, ktorý považuje spoločne s Islamským štátom a teroristickou sieťou Al-Káida za najväčšiu hrozbu na Blízkom východe. Za riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu považuje vznik dvoch štátov.
- Po odchode z armády v roku 2013 bol tento absolvent niekoľkých vojenských škôl a akadémií (vrátane Univerzity národnej obrany (NDU) vo Washingtone) členom predstavenstva zbrojárskeho koncernu General Dynamics alebo pôsobil v kontroverznej spoločnosti Theranos, ktorá sa zaoberá novátorskými krvnými testami a ktorá je vyšetrovaná kvôli ich údajnej nespoľahlivosti. Vlani sa stal členom poradenského zboru neziskovej organizácie Spirit of America, ktorá pomáha ľuďom v Iraku, Afganistane a v Afrike, a pôsobí tiež v politologickom ústave Hoover Institution.