Keď sa 41-ročný bývalý starosta Florencie, ktorý je po dvaapolročnom pobyte v paláci Chigi na talianske pomery už takpovediac premiérom veteránom, na jar odhodlal posilniť si moc, zdalo sa, že nemôže prehrať. Vtedajšie prieskumy mu sľubovali jasné víťazstvo. Nálady voličov sa však zmenili.
Pred dvoma týždňami, keď boli zverejnené posledné zákonom povolené výsledky predreferendových prieskumov, tábor stúpencov ústavných zmien, ktoré presadzuje stredoľavicový premiér, prehrával už o päť percentuálnych bodov.
Renzimu, ktorý svoje zotrvanie v úrade spojil s osudom reformy, tak hrozí, že sa stane ďalšou obeťou populistickej vlny, ktorá sa po brexite a víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách valí svetom.
Hoci stávkové kurzy rátajú až so 75-percentnou pravdepodobnosťou, že voliči ústavnú reformu zavrhnú, Renzi sa odmieta vzdať. Aj v piatok, v posledný deň kampane, urputne bojoval v snahe získať na svoju stranu tú štvrtinu oprávnených voličov, ktorí sa stále nerozhodli. Svoje nádeje mohol ešte spájať aj so štyrmi miliónmi v zahraničí žijúcich Talianov, ktorých preferencie sa v predreferendových sondách neskúmali.
„Myslite na budúcnosť a budúcnosť svojich detí,“ vyzýval Renzi Talianov v rozhlasovom rozhovore, jednom z mnohých verejných vystúpení, ktoré mal včera na programe. „Ak zvíťazí ÁNO, Taliansko bude najsilnejšou krajinou v Európe,“ povedal a zaviazal sa okamžite vetovať rozpočet Európskej únie, aby prinútil partnerov poskytnúť viac pomoci Taliansku na zvládnutie prílevu migrantov plaviacich sa k jeho brehom.
Do Talianska prišlo tento rok už vyše 171-tisíc migrantov zo severnej Afriky, o tisíc viac ako za celý rok 2014, ktorý bol doteraz rekordný. Veľká časť talianskej verejnosti vláde vyčíta, že zoči-voči tejto kríze nedokáže úniu primať k solidárnemu prerozdeleniu bremena.
Renzi tvrdí, že aby mohol splniť ambiciózne plány na posilnenie tretej najväčšej ekonomiky eurozóny, potrebuje efektívnejšie pravidlá vládnutia. Centrálna vláda by mala získať viac právomocí na úkor regiónov. Najmä sa však má výrazne urýchliť proces prijímania zákonov oklieštením kompetencií hornej komory parlamentu.
Senát, ktorý je podľa ústavy z roku 1948 rovnocenný poslaneckej snemovni, by už v budúcnosti nemal byť cintorínom zákonov a popraviskom vlád. Počet jeho členov sa má zredukovať zo súčasných 315 na 100, s tým, že nebudú priamo volení, ale delegovaní regiónmi a ich rozhodovacie právomoci sa výrazne obmedzia.
Má sa tak skoncovať s doterajšou praxou nekonečného pingpongu medzi snemovňami, pre ktorý napríklad prijatie zákona zrovnoprávňujúceho deti narodené v manželskom zväzku a mimo neho trvalo neuveriteľných 1 300 dní.
Časy globálnej vzbury proti elitám však nie sú najpriaznivejšie pre posilňovanie vládnej moci. Renziho ústavnú reformu nepodporuje ani celá jeho Demokratická strana. Proti sa stavia napríklad expremiér Massimo D'Alema. „Znižuje autonómiu miestnych orgánov a sústreďuje v rukách vlády príliš veľa moci bez potrebnej kontroly a rovnováhy,“ kritizoval návrh ústavných zmien pre agentúru AFP.
Proti ústavnej reforme sú všetky hlavné opozičné strany, ktoré v referende vidia nástroj, ako si vynútiť predčasné voľby. Za jej odmietnutie agituje populistické Päťhviezdičkové hnutie bývalého zabávača Beppeho Grilla, konzervatívna Forza Italia na čele s expremiérom Silviom Berlusconim i xenofóbna Severná liga vedená Matteom Salvinim.
Posledný menovaný voličom odporučil, aby pri rozhodovaní zvážili, kto podporuje prijatie ústavnej reformy. „Sú to bankári, nemecká vláda a zástupy bruselských byrokratov,“ vymenoval obľúbené terče démonizovania medzi ľavicovými i pravicovými populistami.