Hoci sa v deklarácii nespomína Moskva, bola to práve agresia Ruska proti Ukrajine v roku 2014, ktorá naštartovala aj snahu o zblíženie sa Severoatlantickej aliancie a EÚ.
Dokument schválili únia a schôdzka ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, ktorá sa konala v utorok a včera v Bruseli. Slovensko na nej zastupoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Už tretí rok hovoríme o tom, že je potrebné čeliť hybridným hrozbám, ale nevidím systematické úsilie. Zatiaľ sú to len také heslá. Vystavené tomu sú krajiny NATO aj EÚ. Je logické, že by sme mali spojiť sily, vymieňať si informácie, koordinovať naše postupy a posolstvá,“ povedal Lajčák v Bruseli. "To, na čom sme sa dohodli a prijali, vidím ako dobré vykročenie k tomu, aby sme o tom nielen hovorili, ale aj konali,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Hybridné hrozby majú, samozrejme, veľmi širokú definíciu. Od šírenia agresívnej propagandy, klamstiev a dezinformácií, cez kyberútoky až po využitie „zelených mužíkov“, ako bol svet svedkom v roku 2014 na Kryme.
Podľa opakovaných varovaní z prostredia tajných služieb sa Rusko pokúsilo ovplyvniť súboj o Biely dom a podobný scenár sa očakáva aj vo voľbách na jeseň budúceho roka v Nemecku. Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute odpovedal áno, na otázku Pravdy, či Washington hovoril o tejto kampani so spojencami v aliancii.
"Ešte predtým, ako sa nás na to pýtali, tak sme ich informovali. Z Washingtonu prišli naši experti, aby hovorili o skúsenostiach, ktoré máme s hackerským útokom na Demokratický národný výbor, čo je organizačná štruktúra jednej z našich veľkých politických strán. A verejne sme deklarovali, že za tým bol zahraničný vplyv. Pretože hovoríme, že keď sa to mohlo stať v USA, potom k tomu môže dôjsť kdekoľvek v aliancii,“ uviedol Lute.
NATO a EÚ neraz čelia podobným hrozbám, ktoré majú sledovať k ich oslabeniu. Hoci to Rusko popiera, práve ono podľa mnohých expertov stojí za takým útokmi, alebo ich minimálne inšpiruje. Aj preto sa v deklarácii aliancie a únie spomína, že by si obe organizácie mali viac vymieňať skúsenosti s analýzami trendov šírení dezinformácií. Vrátane toho, ako sa pri tom využívajú sociálne médiá. EÚ a NATO majú zároveň spolupracovať na zlepšení kvality a rozšírení pozitívneho odkazu.
Otázkou však je, ako to bude možné. V USA voľby práve vyhral Donald Trump, ktorý podľa mnohých analýz založil kampaň na doteraz nevídanom množstve klamstiev, poloprávd a výmyslov. Na jednej strane pokračujú sankcie proti Rusku za obsadenie Krymu a rozpútanie konfliktu, na druhej strane ich viaceré krajiny, vrátané Slovenska, stále spochybňujú. Pozitívny odkaz organizácií ako NATO či EÚ čelí záplave populizmu a extrémizmu. Zároveň je jasné, že tieto radikálne sily sa priživujú aj na reálnych problémoch ľudí, ktorí sa sťažujú na dosahy globalizácie a ekonomickej krízy.
"Nechceme konfrontáciu s Ruskom, ale veríme v suverénne právo každého národa, aby si vybral vlastnú budúcnosť. Veríme v otvorené demokratické spoločnosti, v ktorých existujú odlišné pohľady, rôzne otvorené debaty, ktoré odrážajú politické pozície,“ odpovedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na otázku Pravdy, ako si predstavuje pozitívny odkaz aliancie a únie. "Nebudeme odpovedať na ruskú propagandu propagandou, ale otvorenou debatou, pretože veríme, že z dlhodobého hľadiska sa fakty presadia,“ vyhlásil šéf aliancie.