Ako ukázal medzinárodný prieskum, pri odhadovaní počtu moslimov vo svojej krajine spomedzi Európanov najviac preháňajú Francúzi, Taliani, Belgičania, ale aj Nemci. Nemecko vlani počas migračnej krízy prijalo takmer milión utečencov najmä zo Sýrie. Aj preto tam ľudia majú tendenciu myslieť si, že moslimov je v Nemecku podstatne viac, ako ich je v skutočnosti.
Podľa prieskumu inštitútu Ipsos Mori Nemci odhadujú, že moslimovia tvoria až 21 percent obyvateľstva krajiny. V skutočnosti je ich vyše päť percent. Aktuálne počty potvrdil aj minister vnútra Thomas de Maiziere. Vo vyše 81-miliónovej krajine ku koncu minulého roka žilo približne 4,5 milióna moslimov, približne o milión viac ako pred piatimi rokmi.
Podobne je to aj s odhadmi budúceho vývoja. Kým väčšina Nemcov predpokladá, že moslimovia budú o štyri roky tvoriť takmer tretinu obyvateľstva, podľa prognóz expertov to bude zrejme menej ako sedem percent.
Rozdiely medzi náladami a skutočnosťou sa prejavujú aj v iných oblastiach. Podľa nedávnej správy nemeckej štátnej tajomníčky pre migráciu a integráciu sa mnohí cítia vlaňajším príchodom približne 890-tisíc utečencov ohrození. Štatistiky z federálneho kriminálneho úradu však hovoria o veľmi nízkej kriminalite najmä sýrskych utečencov.
Štátna tajomníčka Aydan Ozoguzová pri tejto príležitosti Sýrčanov chválila aj za ich snahu integrovať sa. Práve Sýrčania totiž vedú tabuľku tých, ktorí pravidelne chodia na integračné kurzy a chcú sa učiť nemčinu. Za nimi sú Poliaci. Väčší problém je skôr s nedostatkom učiteľov nemčiny.
Lenže integrácia, ktorú teraz minister vnútra považuje za naliehavú úlohu, to nie sú len učitelia nemčiny. Veľký počet ľudí, ktorí požiadali o azyl, znamená aj preťažené úrady a hľadanie ubytovacích kapacít. Hoci žiadosť o azyl sa má teoreticky posúdiť v priebehu polroka, niektorí čakajú vyše roka na to, kým sa dostanú na rad.
„Je to pre nich ubíjajúce. Stále čakajú a sú v neistote z toho, čo bude ďalej,“ upozornila Živka Deleva, ktorá vedie jedno z utečeneckých centier v Berlíne. V budove bývalej psychiatrickej kliniky majú ubytovaných 400 ľudí. Niektorí čakali 15 mesiacov, kým ich úrady zavolali na pohovor.
„Máme rodiny, ktoré prišli ešte vlani. Našťastie u nás môžu bývať v jednej izbe, nie v telocvični,“ dodala Deleva na nedávnej bratislavskej konferencii Mestá pre všetkých, ktorú pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry.
Centrum so 400 ľuďmi, ktoré vedie Deleva, má desať sociálnych pracovníkov, ale pomáha im aj 150 dobrovoľníkov. Niektorí učia utečencov nemčinu, ale hlavne im venujú svoj voľný čas. Majú tam napríklad kurz šitia, knižnicu i „dámsky klub“. Integrácia však neznamená, že utečenci sú zavretí na jednom mieste.
Pri zvykaní si na nové prostredie a kultúru treba spoznávať aj mesto, dôležité sú aj návštevy v rodinách – opäť najmä cez dobrovoľníkov. A čím rozmanitejšia skupina dobrovoľníkov, tým lepšie. Dobrovoľníkom, ktorý sa venuje utečencom, sa napokon môže stať aj ten, kto má z príchodu cudzincov obavy a radšej posiela peniaze napríklad na charitu do Indie. „Sám potom zistí, že utečenci majú ešte väčší strach ako on,“ povedala Deleva.
Aj Sebastian Koch, starosta bavorského mestečka Wenzenbach, považuje za najlepší spôsob prekonávania predsudkov voči utečencom to, že sa s nimi ľudia zoznámia. V ich mestečku, ktoré má približne 9¤000 obyvateľov, prijali 53 utečencov. Koch vymenoval – 41 Sýrčanov, deväť Etiópčanov a traja Iránci.
V diskusiách, ktoré sa v Nemecku vedú o tom, či by utečenci mali bývať skôr vo väčších spoločných priestoroch, alebo v menších s charakterom rodinných domov, sa v ich mestečku v záujme čo najlepšej integrácie rozhodli pre tie menšie.
„Vedome sme ich ubytovali v malých skupinách do centra mesta,“ povedal starosta. Aj on sa stretol s odporom, negatívnymi komentármi na svoju adresu, dostával nenávistné listy. Na druhej strane aj u nich sa utečencom venujú mnohí dobrovoľníci.
Na búranie predsudkov, čo je nutné aj v záujme budúceho uplatnenia migrantov na trhu práce, sú podľa Kocha najlepší samotní utečenci. Tí ich sú súčasťou rôznych kultúrnych akcií, ale aj zlepšovania miestnej kuchyne – za špecialitu považuje bavorské knedle s orientálnym korením, ktoré varili aj v televíznej kuchárskej šou. Mladých si zas svojimi výkonmi na bežeckých pretekoch v mestečku získali utečenci z Etiópie.
„V našom mestečku tvoria utečenci ani nie jedno percento obyvateľov. Je nezmysel, ak niekto tvrdí, že pohár je preplnený. Zoberte si, koľko utečencov na počet obyvateľov má Libanon alebo Jordánsko,“ upozornil. Ale tak ako si v Nemecku rozdelili utečencov medzi jednotlivé spolkové krajiny, tak by sa podľa neho mali správať štáty aj na úrovni EÚ. „Poprosil by som o ľudskosť, určite sa oplatí,“ uzavrel.