Včera uplynulo päť rokov od smrti bývalého česko-slovenského a českého exprezidenta. "Je však o neho stále neobyčajný záujem,“ tvrdí Žantovský, ktorý v roku 2014 vydal knihu Havel.
Ako si v týchto dňoch spomínate na prezidenta Václava Havla?
Spomínam si na neho tak trochu v rámci svojej práce v Knižnici Václava Havla. A, samozrejme, spomínam si na neho aj osobne. Či už ako na priateľa, a tiež ako na bývalého šéfa a prezidenta. Je to zvláštny rok. Spomíname na neho totiž stále. Je piate výročie úmrtia prezidenta Havla a 5. októbra by bol mal 80. rokov. Celú sezónu sme organizovali spomienkové akcie. V Českej republike aj po celom svete. Pripomínali sme si jeho osobnosť, ale aj myšlienkový, politický a literárny odkaz.
Stále vo svete znejú Havlove idey? Nie je veľa ľudí zo strednej a z východnej Európy, ktorých myšlienkový odkaz presahuje náš región.
Jednoznačne a určite. Havel je svojím spôsobom jedinečná postava nášho regiónu. V posledných mesiacoch som pre spomenuté spomienkové príležitosti cestoval po celom svete. Od Barmy po New York a Washington a cez väčšinu hlavných európskych miest. Na Václava Havla pred niekoľkými mesiacmi spomínali aj v etiópskej Addis Abebe. Všade, kam som prišiel, stretával som sa s neobyčajne živým záujmom. A nielen tých, ktorí si ho pamätajú. Ale predovšetkým so záujmom mladých ľudí o Havla a o ten druh politiky, ktorý reprezentoval.
Na čom bola založená jeho politika?
Bol predstaviteľom politiky, ktorej definícia nespočíva len v technológii moci, iba v tom, že sa snažíte moc získať. Nie je založená ani na súperení najrôznejších ideologických predstáv o usporiadaní spoločnosti. Havlova predstava politiky bola výrazom osobnej zodpovednosti človeka za svoj život a životy ľudí okolo neho. Vnímal ju ako činnosť založenú na určitých morálnych hodnotách a zásadách. Tak politiku chápal Havel. Nie ako niečo, čím sa zaoberajú len ministri, stranícki predstavitelia či poslanci. Je to politika pre každého z nás.
Spomenuli ste Havlov odkaz vo svete. Česi, ale asi aj Slováci, sú však v pohľade na neho do istej miery rozdelení. Čím si to vysvetľujete?
Vo svete vidia Havla takpovediac, z istej vzdialenosti. Pomáha to vytvárať obraz, ktorý je do určitej miery zjednodušený, je v istom zmysle idealizovaný. S tým sa občas stretávam. U nás si ľudia, pochopiteľne, pamätajú aj Havlove skutky, s ktorými nesúhlasili či pre ktoré ho mnohí kritizovali. Vieme o ňom, a patrí to k jeho osobnosti, že on nebol úplne jednoduchý človek. Mal svoje chyby. Havel sa však nikdy ani netváril, že je dokonalý. A pravdou je aj to, že mnohí ľudia sa k nemu správali nevraživo alebo na neho žiarlili aj z osobných a politických dôvodov. Mali pocit, že Havlova popularita a rešpekt, ktorému sa tešil, zatieňuje ich miesto na slnku. Vytvárali o ňom rôzne mýty a nezmyselne ho ohovárali. Skresľovali Havlov obraz do akejsi karikatúry. Je to však normály sprievodný jav politiky, na ktorý si musíte zvyknúť.
Pojem havlovec či teraz slniečkar sa stal pre niektorých v Česku až nadávkou.
Máte, samozrejme, pravdu. Používa sa nielen havlovec, ale aj havloid. A tiež pravdoláskar a slniečkar. Keď človek nevie argumentovať inak, tak často robí to, že niekomu vystaví nejakú nálepku. Stačí mu to a nemusí už vysvetľovať, prečo s niečím nesúhlasia. Keď chce niekto takéto označenia používať, nech sa páči. Viac to však vypovedá o ňom, ako o tých, ktorých nálepkuje.
Je ideový a politický odkaz prezidenta Havla zakorenený v Česku? Reálne ho predstavuje niekto na politickej scéne?
Som presvedčený, že tento odkaz je živý. Hlási sa k nemu mnoho ľudí v politických kruhoch aj v občianskej spoločnosti v celom Česku. Samozrejme, je to odkaz, ktorý vždy niekto bude napádať, odmietať a kritizovať. Ľuďmi, ktorí si politiku predstavujú inak ako Havel a pre ktorých sú pojmy ako osobná zodpovednosť, pravda, občianska spoločnosť a angažovanosť skôr na obtiaž v ich cieľoch a ambíciách.
Hovorili ste, ako si spomínate na prezidenta Havla ako na priateľa aj šéfa. Čo sa vám pritom vybaví?
Pre mňa je to veľmi ťažká otázka. O mnohých veciach z nášho spoločného života som už písal. Nerád pridávam, ako sa to hovorí, historky z nakrúcania. Nie je to úplne môj štýl. Spomínam si však na to, ako na väčšine porád alebo stretnutí, ktoré sme mali neraz vo vzrušenej dobe a v kritických situáciách, pán prezident ich obyčajne zakončil slovami: Pánboh s nami. Tak, keď mi je dnes úzko, si vždy poviem, že pánboh s nami.
Opäť žijeme v kritickej dobe. Mnohí pozorovatelia hovoria, že v roku 2016 sa svet, ako ho poznáme, výrazne zmenil. Chýba nám hlas niekoho ako Havel, a čo by nám povedal?
Určite chýba. Často to počujem od ľudí, ktorí k nám prichádzajú diskutovať, sú účastníkmi našich programov. Po celom svete sa šíri veľká nespokojnosť so štandardnou, bežnou politikov. Plynie to z jej vyprázdnenosti. Nedávno môj priateľ v jednej debate povedal, že politika je neobývateľná. Pripadá mi to ako vhodný výraz. Je tu vákuum, v ktorom chýbajú ľudia, ktorí opierajú politiku o nejaké vnútorné presvedčenie a morálne hodnoty. Václav Havel rozhodne takým politikom bol. A čo by nám povedal? Neviem. Nikdy nechcem vystupovať ako jeho médium. Určite by však k jeho slovám patrilo aj niečo také, že nemôžeme čakať na spásu zhora alebo odkiaľ. Ale že musíme začať každý od seba.
Možno by nám povedal, že síce pánboh s nami, ale že my musíme urobiť niečo pre to, aby sa veci zmenili.
Presne tak.