Evakuácia, ktorá sa začala vo štvrtok, pokračovala aj počas dneška. Podľa Ankary bolo doteraz evakuovaných 37 500 ľudí. Sýrska vláda povolila, aby OSN poslala na monitorovanie Aleppa ďalších 20 svojich pracovníkov.
Turecký minister zahraničia Mevlüt Čavušoglu na twitteri oznámil, že sa z mesta podarilo zatiaľ evakuovať 37 500 ľudí. Podľa neho by evakuácia mohla byť do stredy ukončená.
Hovorkyňa Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Ingy Sedkyová predtým povedala, že sa z východného Aleppa zatiaľ dostalo 25 000 ľudí. „Včera (v pondelok 19.12.2016)) sme evakuovali 15 000 osôb, od štvrtka 25 000,“ povedala Sedkyová s tým, že tisícky ďalších na evakuáciu čakajú. V noci na dnes podľa nej bolo medzi odvážanými ľuďmi niekoľko zranených a 14 z nich bolo vo vážnom stave.
Zástupca zdravotníckych úradov Bašár Babur povedal, že v noci do povstaleckej zóny západne od Aleppa prišlo osem autobusov, v ktorých boli aj zranení.
Povolenie pracovníkom OSN na sledovanie evakuácie
Bezpečnostná rada OSN v pondelok schválila rezolúciu, ktorá povoľuje vyslať do Aleppa pozorovateľa. Sýrska vláda vydala povolenie pre ďalších 20 pracovníkov OSN, uviedol hovorca organizácie Jens Laerke. Ide o miestnych i zahraničných pracovníkov a na miesto odcestujú „čo najskôr to bude možné“. „Majú za úlohu monitorovať evakuáciu,“ povedal na tlačovom brífingu v Ženeve. „Nemáme však nezávislý prístup do autobusov, takže nie sme schopní dostať sa k evakuovaným. Nezmierňuje to teda naše obavy o ochranu“ tých ľudí, dodal.
Evakuácia Aleppa je viazaná na odvoz ľudí zo šiitských dedín Fua a Kafrája v provincii Idlib. Podľa MVČK z nich bolo od pondelka evakuovaných do vládou ovládaných oblastí 750 ľudí. Dnes do dedín smerovalo ďalších 20 autobusov určených na evakuáciu osôb, spresnil Laerke.
Koľko ľudí na evakuáciu ešte stále čaká, nebolo jasné. Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan de Mistura však minulý týždeň odhadoval, že v oblasti je 40 000 civilistov a 10 000 rebelov. De Mistura tiež v pondelok oznámil, že má v úmysle 8. februára v Ženeve obnoviť mierové rozhovory medzi režimom a opozíciou. Ich posledné kolo sa pod záštitou OSN uskutočnilo v marci. Rokovania však skrachovali pre obnovenie bojov.
V Moskve rokovali o Aleppe Turecko, Rusko a Irán
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu sa domnieva, že prímerie v Sýrii by sa nemalo vzťahovať na teroristické organizácie ako Islamský štát (IS) či Džabhat Fath aš-Šám (bývalý Frontu an-Nusra), ale ani na libanonské šiitské hnutie Hizballáh, ktoré v konflikte bojuje po boku Ruska a Iránu na strane sýrskej armády.
Čavušoglu sa takto vyjadril na tlačovej konferencii po tom, ako v Moskve rokoval o Sýrii so svojimi rezortným kolegami z Iránu a Ruska. Turecký minister pritom zdôraznil, že svetové spoločenstvo by sa nemalo sústrediť len na IS či Džabhat Fath aš-Šám, ale aj „ďalšie skupiny vrátane Hizballáhu“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý rokovaniam v Moskve predsedal, na poznámku nereagoval otvoreným nesúhlasom. Podotkol však, že niektoré zo skupín, ktoré bojujú na strane sýrskeho režimu, „pozvala vláda Bašára Asada“. Tým naznačil, že prítomnosť Hizballáhu v Sýrii je rovnako legitímna ako tá ruská, napísala agentúra AP.
Šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf po schôdzke uviedol, že v tejto veci „rešpektuje“ postoj Turecka, dodal však, že „ostatné krajiny“ s ním nesúhlasia. Podľa Zarífa konflikt v Sýrii nemá vojenské, ale iba politické riešenie, pre ktoré je práve teraz ten správny čas.