Vyvolalo ho presvedčenie sunnitov, že šiita premiér Núrí Malíkí si uzurpoval moc. Postupne sunnitskí radikáli za relatívne krátky čas obsadili územie „od Tripolisu až po Níl“. Najprv to bolo „nenápadné“ obsadenie okolia a následne irackých miest Fallúdža a Ramádí ležiacich západne od Bagdadu na strategickej dopravnej tepne spájajúcej Irak s Jordánskom a so Sýriou. Obe mestá ležia v provincii Anbár, ktorá sa rozkladá asi na jednej tretine irackého územia.
Cieľom ISIL od začiatku bolo vyhlásenie oblasti, v ktorej vládnu islamské zákony. Organizácia sa síce dodnes usiluje prezentovať ako ochranca práv sunnitskej menšiny, ale ani väčšina irackých sunnitov s ňou nechce mať nič spoločné pre jej pôvodné prepojenie na hnutie Al-Kajdá. Po obsadení severoirackého Mosulu a miest Falúdža a Tikrít nasledovala genocída nesunnitov a líder ISIL Abú Bakr al Bagdádí vyhlásil v lete 2014 kalifát zahrnujúci časť územia Sýrie a Iraku. Ako sa neskôr ukázalo, nárast aktivít teroristov v Bagdade aj obsadenie Fallúdže, Ramádí a Tikrítu malo skutočne regionálny rozmer. Znamenalo prepojenie s udalosťami v susednej Sýrii.
Teroristi z ISIL verili, že ich tamojší druhovia bojujúci v Sýrii proti vláde v Damasku dosiahnu rovnaké „úspechy“ na druhej strane hranice. Už vtedy šéf diplomacie USA John Kerry neskrýval obavy, že „Al-Kajdá a ISIL sa usilujú ovládnuť nielen Irak, ale aj Sýriu“. Príslušníci teroristickej organizácie, tzv. Islamského štátu, ktorí sa skrývajú za islam, po obsadení severoirackého Mosulu zabrali nemalú časť severosýrskeho územia na hraniciach s Tureckom. Išlo o územie obývané väčšinou Kurdmi. V prípade irackého územia sunnitskí radikáli potrebovali kontrolovať hlavne významné ropné zdroje. Nelegálny obchod s čiernym zlatom im vždy umožňoval financovať všetky, nielen teroristické, aktivity. Obchodovali s Tureckom, ale aj s odberateľmi v Európe, pretože kvalitnú ropu predával Islamský štát v porovnaní so svetovým trhom pod cenu.
Čo je ISIL
- Skupinu Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) založila Al-Kajdá. Následne sa však ISIL od Al-Kajdá oddelila. Tvorilo ju pôvodne 12– až 15-tisíc dobre vyzbrojených bojovníkov. Veľkú
- Organizáciu vedie Abú Bakr al Bagdádí. Považujú ho za skúseného poľného veliteľa a vojenského stratéga. Práve on viedol bunku Al-Kajdá, z ktorej následne vznikla ISIL.
- ISIL, ktorej ozbrojených príslušníkov charakterizuje mimoriadna brutalita, bojuje aj v Sýrii. Nielen s vládou Bašára Asada, ale aj s ďalšími skupinami, napríklad Front an Nusrá, odnož Al-Kajdá.
- Hlavným cieľom organizácie je vytvorenie islamského štátu v Sýrii a tzv. sunnitský trojuholník v Iraku.
Sunniti a alaviti
Sunniti (z arab. sunna = zvyklosť, pravidlo) tvoria v Sýrii až 75 percent väčšinou chudobných obyvateľov. Tých roky z najvyšších politických miest „riadili“ alaviti, z ktorých pochádza aj prezident Bašár Asad a jeho rodina. Vo svete v súčasnosti patrí k sunnitom 90 percent moslimov a zvyšok tvoria prívrženci rozličných šiitských siekt. Sunniti sú akousi ortodoxnou skupinou moslimov, ktorí uznávajú sunnu, čiže súhrn správ o živote Mohameda, jeho zvykoch a výrokoch, za rovnako záväznú ako Korán. Je ich asi 200 miliónov. Na druhej strane alaviti tvorili pred občianskou vojnou spoločenstvo asi 1 300 000 osôb, z ktorých milión žilo priamo v Sýrii. Tvorili asi 12 percent obyvateľov krajiny a tri štvrtiny z nich žilo v provincií Latakia na severozápade Sýrie. Tvorili tam až dve tretiny obyvateľov. Vyznávajú alavizmus, náboženstvo, ktoré je považované za moslimské, ale v očiach sunnitských moslimov kacírske. Alavitské náboženské hnutie vzniklo v 9. storočí.
Aktivita spojencov na mŕtvom bode
Medzinárodná koalícia vyše 60 krajín vedená USA spustila 8. augusta vojenské operácie proti teroristickej organizácii Islamský štát a 23. septembra začala bombardovať pozície radikálov v Iraku i v Sýrii. V prípade oslobodenia Mosulu však vojenské ťaženie ostalo na mŕtvom bode. Hlavná sila, iracké jednotky, je dodnes pred bránami mesta. V prípade sýrskych strategických miest Rakka a Dajr az-Zaur, kontrolovaných islamskými radikálmi, je to rovnaké. USA a ich spojenci totiž oznámili, že operáciu na ich oslobodenie od islamských teroristov nezačnú skôr ako na jar budúceho roka. Iný vývoj však zaznamenal sýrsky severozápadný front s cieľom oslobodiť Aleppo, kedysi druhé najväčšie sýrske mesto a hospodárske centrum krajiny, od teroristov. Prakticky sa tak skončilo štvorročné vládnutie Islamského štátu v meste.
Napriek úspechom v potláčaní islamských radikálov sa od októbra 2014 rady bojovníkov tzv. Islamského štátu stále rozširovali. Napríklad podľa britských spravodajských služieb len z Británie sa každý týždeň hlásilo teroristom priemerne šesť Britov. Hnutie Islamský štát má dodnes viaceré internetové portály, na ktorých napríklad aj v ruštine pozýva nových dobrovoľníkov do svojich radov. Začlenenie sa do organizácie pritom znamená súhlas s mimoriadnou brutalitou ozbrojencov aj s odporom proti nielen sýrskemu režimu Bašára Asada, ale aj proti členom Frontu an Nusrá, ktorý je odnožou Al-Kajdá. A to všetko kvôli jedinému cieľu: vytvoreniu islamského štátu a tzv. sunnitského trojuholníka v Iraku (s vrcholmi v podobe miest Bagdad, Tikrít a Ramádí).
Počet obetí konfliktu narastá
Spoločne s islamskými radikálmi a tzv. umiernenou sýrskou opozíciou, ktorá sa netají tým, že väčšinu aktivít koordinuje s teroristami, sa na bojoch v Sýrii zúčastňujú aj ozbrojenci z množstva vojenských a polovojenských formácií a miestnych kmeňov. Najaktívnejšími sú stále extrémisti z Islamského štátu. Najnovšie to dokumentovali opätovným vpádom do sýrskej historickej Palmýry, pričom ťažili hlavne z problémov vyplývajúcich z koordinácie aktivít v „trojuholníku“: hlavné velenie sýrskej armády, miestni velitelia v Palmýre a ruskí poradcovia.
Foto: Reuters
Podľa OSN od roku 2011, odkedy v Sýrii trvá ozbrojený konflikt, sa jeho obeťou stalo doteraz viac ako 300-tisíc ľudí. Ako informovala Sýrska mimovládna organizácia (SMO) citovaná portálom Cursorinfo, je to vraj 312-tisíc. „Z toho je 90 506 civilistov, z nich je 15 948 detí a 10 540 žien. Dva milióny ľudí utrpelo zranenie a 12 miliónov muselo opustiť svoje domovy,“ tvrdí SMO s tým, že na strane sýrskej opozície zaznamenali asi 50 600 obetí. Na strane príslušníkov tzv. Islamského štátu a ďalších teroristických zoskupení zahynulo 54 900 ľudí. Podľa spomínaného zdroja vládne jednotky stratili doteraz najmenej 60-tisíc vojakov, ako aj viac ako 42-tisíc členov domobrany, milície a 1¤387 členov hnutia Hizballáh, ktoré je vo viacerých krajinách na zozname teroristických organizácií.
Chronológia konfliktu
- február 2012 – Sýrska vláda kategoricky odmietla plán Ligy arabských štátov, ktorý vyzýval na spoločnú mierovú misiu arabských krajín a OSN.
- jún 2012 – január 2014 – január 2016 – Tri mierové ženevské konferencie pod záštitou OSN sa skončili bez výsledku.
- september 2013 – Ministri Kerry a Lavrov sa dohodli na zničení alebo vývoze sýrskych zásob chemických zbraní.
- február 2016 – Svetoví lídri sa v Mníchove dohodli na zastavení bojových operácií na celom sýrskom území. O spoločných americko-ruských operáciách nepadlo ani slovo. Prímerie trvá veľmi krátko. Prezident Bašár Asad sľubuje vrátiť pod kontrolu celú krajinu.
- marec 2016 – Prezident Vladimir Putin ohlasuje splnenie cieľov v Sýrii a prikazuje stiahnuť väčšiu časť ruských vojenských síl zo Sýrie. Rusko pokračuje v leteckých útokoch proti teroristickým skupinám.
- september 2016 – Spojené štáty a Rusko dosiahli na rokovaniach v Ženeve prelomovú dohodu zameranú na zníženie násilia v Sýrii. Dokument obsahuje päť bodov vrátane vytvorenia demilitarizovaného pásma a od tzv. umiernenej opozície prísne dištancovanie sa od islamských teroristických zoskupení, ako je Islamský štát alebo Front an Nusrá.
Rusko nepodporuje Asada, ale Sýriu
Moskva považuje za dôležité zachovanie sýrskej štátnosti, a preto nepodporuje sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ale Sýriu. Tak by sa dalo zhrnúť ruské stanovisko a vojenská účasť Ruska v občianskej vojne v Sýrii.
„Našou úlohou je stabilizácia zákonnej moci a vytvorenie podmienok, ktoré by pomohli nájsť politický kompromis,“ reagoval ruský prezident Vladimir Putin na pokračujúcu kritiku OSN, USA, NATO a EÚ, podľa ktorej "v Sýrii zomierajú tisíce civilistov ako daň presadzovania ruských globálnych záujmov na Strednom a Blízkom východe“.
„Celý čas nás presviedčajú, že ak odstúpi Asad, tak teroristická činnosť postupne zanikne, pretože Islamský štát bojuje predovšetkým proti Asadovi. Ak je to tak, potom táto logika priamo spĺňa požiadavky teroristov,“ dešifrovalo postoj ruského lídra ministerstvo zahraničia na čele so Sergejom Lavrovom.
Ruská protiteroristická operácia v Sýrii sa koná na základe oficiálnej požiadavky legitímne zvoleného prezidenta Asada. Teda v súlade s platným medzinárodným právom, ktoré „pripúšťa použitie sily na území cudzieho štátu v prípade rozhodnutia BR OSN alebo sebaobrany, či na žiadosť konkrétneho štátu“. Napriek tomu si aj Moskva uvedomuje, že použitím sily sa nedá vyriešiť žiadny konflikt vrátane sýrskeho. Snaha nájsť spoločnú reč všetkých antiteroristických síl sa však doteraz minula účinkom. Namiesto toho odchádzajúci prezident USA Barack Obama vidí v angažovanosti Moskvy v Sýrii prejav slabosti prezidenta Putina. „Je nútený posielať tam (do Sýrie) armádu, aby si aspoň ako-tak udržal jediného spojenca nad priepasťou,“ vyhlásil Obama v rozhovore pre televíziu CBS News. Pritom práve spomínaná „slabosť“ prinútila Washington po prvých ruských náletoch pozastaviť polmiliardový program Pentagonu týkajúci sa výcviku tzv. umiernenej opozície.
Rozhodnutie Moskvy vziať na seba zodpovednosť za boj proti Islamskému štátu polarizovalo svetovú spoločnosť. Zároveň narastá počet krajín, ktoré vidia v konaní Rusov nádej na zvrat v zápase s medzinárodným terorizmom. Najnovšie v súvislosti s ruskou leteckou podporou Sýrčanom pri dobytí Aleppa.
Odmietanie spolupráce s Moskvou v boji proti islamským teroristom sa ešte v októbri pokúsil zdôvodniť americký minister obrany Ashton Carter. „Spoluprácu s Ruskom budeme odmietať dovtedy, kým bude pokračovať vo svojej chybnej stratégii,“ vyhlásil v bruselskom štábe NATO. Podľa nielen ruských zdrojov je to vraj pochopiteľné z pohľadu ruského energického konania voči Islamskému štátu, ktoré odsúdilo na neúspech všetky pokusy zahnať Rusko do medzinárodnej izolácie ako pomstu Západu za Krym a Donbas.
Nemení sa ani postoj Ruska, ktorý spočíva v presvedčení, že o budúcnosti Asada musia rozhodnúť samotní Sýrčania. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kritikom iba pripomenul, že „vojenské zvrhnutie Asada nepomôže v boji proti terorizmu a povedie k chaosu v celej oblasti“. V súvislosti s opakovaným tvrdením, že Rusi bombardujú pozície tzv. umiernenej opozície, ostala dodnes bez reakcie dlhodobá žiadosť Moskvy o jasné pomenovanie a rozlíšenie skupín bojujúcich v Sýrii.
„Operácia nášho letectva v Sýrii pokračuje. Nie je však tajomstvom, že podstatným problémom v jej napredovaní je pokračujúca zmiešanosť a prepojenie takzvanej umiernenej opozície s teroristami, ktoré sťažuje antiteroristické opatrenia,“ cituje RIA Novosti Peskova. Jedným z dôvodov ruskej vojenskej angažovanosti v Sýrii je skutočnosť, že medzi islamskými teroristami je 5– až 7-tisíc prisťahovalcov zo Spoločenstva nezávislých štátov, ktorí v prípade, že sa ich nepodarí zlikvidovať priamo v Sýrii prípadne v Iraku, môžu zamieriť na sever a vytvoriť v oblasti Kaukazu nový „čečenský kotol“. Zo spomínaného množstva je asi 5¤000 Rusov, ktorí už vyhlásili Rusku tzv. svätú vojnu – džihád. Moskva však tvrdí, že je na to pripravená, pretože má skúsenosti s teroristami, rovnako ako aj s ich odhaľovaním a likvidáciou. Pracuje na tom totiž celý systém a prepracovaná spravodajská sieť.