Ospravedlnenie však Američania od neho nepočuli. Obama zas pred niekoľkými mesiacmi ako historicky prvý úradujúci americký prezident navštívil Hirošimu, kde po americkom jadrovom útoku zahynulo 140-tisíc ľudí.
Podobne ako v Hirošime aj pamätník obetiam skazy v Pearl Harbor na Havaji navštívil Abe spolu s Obamom. „Účelom návštevy je uctiť si obete vojny, nie predniesť ospravedlnenie,“ vyhlásil ešte pred Abeho návštevou v Pearl Harbor jeho hovorca Jošihido Suga. Ako dodal, japonský premiér chcel zároveň „vyslať posolstvo uzmierenia medzi Japonskom a USA“.
Niektorých amerických vojnových veteránov sklamalo, že Abe sa za japonský útok v Pearl Harbor nechystal ospravedlniť. Gesto japonského premiéra malo však svoju symboliku. Niektorí ho považujú aj za snahu vyslať signál Číne, ale aj Obamovmu nástupcovi Donaldovi Trumpovi, ktorý v kampani kritizoval, že Tokio málo platí za americkú vojenskú ochranu. „Vyšle to odkaz Číne o sile americko-japonských vzťahov a pravdepodobne je cieľom vyslať podobný odkaz aj Trumpovi,“ povedal profesor Kolumbijskej univerzity Gerry Curtis.
Podľa Bieleho domu návšteva „ukáže moc uzmierenia, ktorá zmenila bývalých nepriateľov na najbližších spojencov, ktorých spájajú spoločné záujmy a rovnaké hodnoty“.
Japonský útok na Pearl Harbor pred 75 rokmi si vyžiadal životy vyše 2 400 amerických vojakov a znamenal vstup USA do druhej svetovej vojny. Útok na americkú základňu prišiel prekvapujúco. Neočakávaný bol aj preto, že Japonsko odovzdalo nótu s vyhlásením vojny až po útoku. Napätie medzi USA a Japonskom však rástlo dávno pred napadnutím prístavu. Japonsko rok predtým uzavrelo spojenectvo s Nemeckom a Talianskom, veliteľ japonského loďstva zas pripravoval útok na havajskú americkú základňu. V júni 1941 Američania v reakcii na obsadenie francúzskej Indočíny zmrazili japonské účty v USA, uvalili embargo na dodávky ropy a strategického materiálu do Japonska.
Hoci medzi oboma tichomorskými rivalmi pokračovali diplomatické rokovania, s dávno plánovaným japonským útokom na Pearl Harbor napokon súhlasil aj cisár Hirohito. Koncom novembra 1941 tak vyplávalo smerom k Pearl Harbor šesť lietadlových lodí, ktoré mali na palubách vyše 400 lietadiel. Zakotvili 440 kilometrov severne od Havaja a čakali na rozkaz.
Predtým, ako sa lietadlá vrhli do akcie, zaútočilo na americkú základňu niekoľko miniponoriek, ale bez väčšieho úspechu. Potom však prišiel prekvapujúci letecký nálet. Americké radary síce lietadlá zaznamenali, operátori ich však omylom považovali za vlastné bombardéry, ktoré mali doraziť na základňu.
Prvá vlna japonských bombardérov priletela k cieľu krátko pred ôsmou hodinou ráno a ich posádky mali prístav ako na dlani. Prekvapenie bolo dokonalé, zo štyristo amerických lietadiel zostalo nepoškodených len pár. Len niekoľkými pilotom sa vo všeobecnom zmätku podarilo vzlietnuť, zaskočená bola aj obsluha protilietadlovej obrany.
Medzi prvou a druhou vlnou náletov sa však obrana spamätala, o čom svedčí počet zostrelených japonských lietadiel. Kým z prvej vlny sa nevrátilo deväť strojov, druhá sa stala osudnou pred 20 posádok. Celý útok trval necelú hodinu a pol. Následky však boli na prvý pohľad hrozivé. Zahynulo vyše 2 400 Američanov, 19 plavidiel vrátane ôsmich bojových lodí bolo zničených alebo poškodených, štyri bojové lode skončili na dne.
Japonské straty boli síce minimálne, ale aj tak to nebolo jasné víťazstvo. Z obavy z možného protiútoku Japonci nepodnikli plánovanú tretiu vlnu náletov. Prístavné zariadenie v Pearl Harbor tak uniklo vážnemu poškodeniu a mohlo naďalej slúžiť námorníctvu. Podstatné bolo aj to, že zničeniu alebo poškodeniu sa vyhli tri americké lietadlové lode – dve vtedy odvážali lietadlá na vzdialenejšie ostrovy, tretia bola v San Diegu.
Američania tak mali hneď od začiatku svojho vstupu do vojny svoje námorníctvo pripravené na boj. Ako sa neskôr ukázalo v bojoch v Tichomorí, práve lietadlové lode a ich lietadlá rozhodovali o víťazstvách v námorných bitkách a potom aj o výsledku vojny. Japonci síce „dosiahli v Pearl Harbor veľké taktické víťazstvo, ale zároveň prehrali vojnu“, zhodnotil výsledok jeden z veliteľov útoku, admirál Čiuči Hara.