Kubiš: IS porazíme. Jeho stúpenci však nezmiznú

"Teroristická organizácia Islamský štát (IS) ako organizovaná štruktúra stráca v Iraku pôdu pod nohami. Z politickej diskusie v krajine vyplynie, na akých základoch sa budú budovať vzťahy po jej porážke,“ uviedol pre Pravdu špeciálny vyslanec OSN pre Irak Ján Kubiš.

08.01.2017 07:00
Ján Kubiš Foto: ,
Špeciálny vyslanec OSN pre Irak Ján Kubiš.
debata (98)

Ako sa vyvíja situácia v Irak v súvislosti s ofenzívou v Mosule proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS)?
V roku 2016 sme v Iraku zaznamenali viacero pozitívnych trendov. Nesmieme zabudnúť, že to, čo sa deje v tejto krajine, je úzko prepojené s dianím v celej oblasti. Čo sa týka Iraku, tak je jasné, že IS ako organizovaná štruktúra stráca pôdu pod nohami. Bojuje sa stále v Ninive, ale podarilo sa už oslobodiť asi dve tretiny tejto provincie.

Pokračuje operácia v Mosule, kde sú však v rukách provládnych síl približne dve tretiny východnej časti mesta. Aj v provincii Anbar sme svedkami pozitívneho vývoja. Predpokladám, že za niekoľko mesiacov Daeš (iný názov pre IS, poz. red.) ako štruktúra prestane existovať.

Neznamená to však, že zmiznú jeho stúpenci. Ideológia IS je silná, môže sa transformovať. Aj to však bude určitý proces. Okrem boja s IS je druhým pozitívnym trendom naštartovanie diskusie o politických riešeniach.

Čo to má priniesť?
Ide o debatu, ako ďalej po porážke Daeš. Ako riešiť vzťahy najmä medzi šiitmi a sunnitmi. Tí prví sú hlavnou silou, na ktorej stojí súčasný režim v Iraku. Sunniti sú zase výrazne zastúpení v niektorých provinciách a stavali sa proti súčasnému zriadeniu vzhľadom na chyby, ktoré robila vláda v Bagdade.

Aj jedna, aj druhá strana si uvedomujú, že takto sa ďalej pokračovať nedá. Je možné silou upokojiť situáciu a vojensky poraziť Daeš. Potrebujeme však riešenia, ktoré nebudú len pre sunnitských politikov, ale aj pre bežných občanov, aby sa v krajine cítili lepšie. Bez toho dôjde k ďalším problémom. Ale cesty pre politické riešenia v Iraku sa otvárajú.

V krajine je však aj silný kurdský prvok. Akú úlohu zohráva?
V Kurdistane vidíme niekoľko vízií a trendov. Väčšina jeho obyvateľstva si praje do budúcnosti nezávislosť. Vyplýva to z prieskumov verejnej mienky. Lenže väčšina si uvedomuje aj to, že súčasná situácia si vyžaduje hľadanie dohôd s Bagdadom. Je to súčasť diskusií v krajine o tom, že spolu s taktickými dohodami o boji s Daeš sa začne aj politický dialóg. Z toho vyplynie, na akých základoch sa budú budovať vzťahy v Iraku po porážke IS.

Hovoríte o porážke IS, ale spomenuli ste aj to, že jeho myšlienky sa transformujú. Akým spôsobom?
Nechcem predbiehať dobu, ale môžeme o tom hovoriť na základe skúseností s rôznymi teroristickými hnutiami. Pozrime sa na Al-Kajdá v Afganistane a potom v Iraku, kde sa po určitej porážke do istej miery zmenila na to, čomu dnes hovoríme Daeš. K niečomu podobnému môže dôjsť aj teraz. Stane sa to vtedy, keď sa vláda v Iraku a spoločenské, politické sily a duchovní na sunnitskej aj šiitskej strane nebudú seriózne zaoberať otázkou, ako spolunažívať.

Ako spoločne pôsobiť proti radikalizmu, proti zvrátenosti, ktorá používa terminológiu islamu, ale v zásade nemá nič spoločné s týmto náboženstvom. Je tu aj otázka sociálnych a právnych istôt, rovnosti jednotlivých občanov. Po páde režimu Saddáma Husajna v roku 2003 sa najmä sunnitská vrstva v Iraku dostala do situácie, keď z jej pohľadu bola kriminalizovaná.

Obviňovali ju z celého pôsobenia zvrhnutého diktátora. Aj sunniti sa tu však už snažia hľadať isté východiská, keď hovoria, že tí, čo sa aktívne zúčastnili na zločinoch bývalého režimu alebo Daeš, majú byť potrestaní.

Neraz sú to tí istí ľudia, saddámovci v službách IS.
Áno. Mnoho ráz sú to tí istí ľudia. Iraku je však potrebné dať určitú perspektívu. Najmä mladým. Vysoká miera korupcie, nereformovaná, neproduktívna ekonomika, rast závislosti od štátu a klientelizmus sú súčasťou situácie v krajine. Obávam sa, že toto sa nezlepší ani v nasledujúcom období. Ale pokiaľ nebudeme riešiť všetky tieto jednotlivé problémy, tak niekto zas zdvihne takpovediac zástavu odboja. Bez ohľadu na to, akú tomu dá ideologickú nálepku.

Čo znamená pre Irak situácia v Sýrii?
Sú to prepojené procesy, ale nie sú totožné. Keď to poviem zjednodušene, tak je možné nájsť stabilnejšie východisko pre Irak, aj keď v Sýrii budú ďalej pokračovať boje. Na druhej strane bez vyriešenia situácie v Sýrii tu stále zostane prvok negatívne ovplyvňujúci dianie v Iraku. Preto je to pre Bagdad mimoriadne dôležitá otázka.

V Sýrii by mala existovať taká forma vlády, ktorá by umožnila základnú stabilitu krajiny a kontrolu hraníc tak, aby extrémistické skupiny nemali voľné pole pôsobnosti. Teroristické hnutia v regióne nezmiznú, nerobme si o tom ilúzie, ale je potrebné im sťažiť manévrovacie schopnosti.

Mohol by možný politický proces v Iraku byť istým príkladom pre Sýriu?
Akékoľvek politické riešenia, ktoré zohľadnia záujmy drvivej väčšiny obyvateľov a rôznych skupín, by mohli zohrať úlohu ako určitá inšpirácia a možno aj psychologický faktor. Pozitíva dosiahnuté v Iraku by znamenali aj určitú podporu zo strany krajín v regióne a istú mieru spolupráce. Mohlo by to vydláždiť aj obdobnú cestu v Sýrii.

Pred ofenzívou v Mosule sme sa rozprávali o obavách OSN z humanitárnej situácie, z množstva utečencov. Ako sa vyvinula táto situácia?
Ofenzíva v Mosule je oveľa lepšie zvládnutá z hľadiska ochrany civilného obyvateľstva pred Daeš. Na pláne sa pracovalo mesiace. Civilné obyvateľstvo bolo prioritou. Dochádza dokonca k určitej dileme. Pri súčasnom vedení operácie má iracká strana značné straty práve preto, že zohľadňuje prítomnosť civilistov v Mosule.

Som rád, že premiér Abádí naďalej zdôrazňuje, že vojenské jednotky nemajú byť vystavené nadmernému riziku, ale zároveň to nesmie byť na úkor ochrany bežných obyvateľov mesta. Vládli veľké obavy, že konflikt v Mosule povedie k vlnám utečencov. Zatiaľ ich bolo „len“ 110– až 120-tisíc.

Ale musíme byť pripravení, keďže len teraz bude pokračovať operácia v západnej časti Mosulu, čo bude ešte oveľa zložitejšie. Je potrebné povedať aj to, že šiitské milície, ktoré sa v minulosti podieľali na veľmi škaredých veciach, fungujú pod kontrolou a OSN zaznamenáva len jednotlivé problematické prípady. Nie však masového charakteru.

Keby ste porovnali Mosul s krviprelievaním v Aleppe.
Iracká vláda nevidí v civilnom obyvateľstve v Mosule svojich nepriateľov. Je to obrovský rozdiel, čo sa týka iných prípadov. Iracká vláda urobila v tomto obrovský pozitívny krok, za ktorý ju ešte nedocenili a za ktorý platí aj krvou svojich vojakov. Nechcem uvádzať príklady z iných krajín a nebudem robiť analógie. Nebudem zachádzať za rámec svojho mandátu a hodnotiť, čo mi neprislúcha. Urobte si však vlastné analógie.

© Autorské práva vyhradené

98 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Sýria #Irak #Ján Kubiš #IS