Takým bol aj Anis Amri, 24-ročný Tunisan, ktorý kamiónom na vianočnom trhu v Berlíne zavraždil 12 ľudí. V Nemecku jeho žiadosť odmietli už v júni, deportovať ho však nemohli – tuniské úrady totiž najskôr odmietli potvrdiť, že je občanom ich krajiny. Nový tuniský dokument, ktorý by umožnil deportáciu, prišiel dva dni po útoku.
Za možnosť zastavenia rozvojovej pomoci krajinám, ktoré neprijmú späť odmietnutých žiadateľov o azyl, sa teraz vyslovil nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel, ako aj minister vnútra Thomas de Maizière. Ako povedal Gabriel v najnovšom vydaní magazínu Der Spiegel, tí, čo „dostatočne nespolupracujú, nemôžu dúfať vo výhodu našej rozvojovej pomoci“.
De Maizière tieto plány podporuje. „Deportácia je možná len vtedy, ak krajiny spolupracujú s nemeckými úradmi,“ povedal minister vnútra pre ARD. Dnes o tom bude diskutovať s ministrom spravodlivosti Heikom Maasom. Na stole budú mať aj návrh rozšírenia možnosti zadržania odmietnutých žiadateľov o azyl pred ich deportáciou, ak sú považovaní za potenciálne nebezpečných, čo sa môže týkať aj odmietnutých žiadateľov, ktorých krajiny odkladajú ich prevzatie.
Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá čelí kritike pre politiku otvorených dverí voči migrantom, včera povedala, že Nemecko musí zlepšiť integráciu utečencov, ale krajina musí byť zároveň dôslednejšia pri návrate tých, ktorých žiadosť bola odmietnutá. Zdôraznila, že v záujme lepšej repatriačnej politiky je nutná dohoda s krajinami ako Maroko, Alžírsko, Tunisko alebo Egypt.
Minister vnútra za kresťanských demokratov (CDU) cez víkend pripustil, že s navrhovanými tvrdými opatreniami nebude zrejme každý súhlasiť, odpor čakal práve od koaličných sociálnych demokratov (SPD). Líder frakcie SPD v Bundestagu Thomas Oppermann sa však cez víkend vyslovil za tvrdšie postihy pre krajiny, ktoré nevezmú späť odmietnutých žiadateľov. „Minister vnútra by mal znovuvyjednať príslušnú repatriačnú dohodu. Hospodárske sankcie nesmieme vylúčiť,“ povedal Oppermann.
Varovanie sa netýka len Tuniska, kde ľudia protestmi vyzývali vládu, aby nedovolila návrat radikalizovaných ľudí. Samotná vláda v Tunise tvrdí, že útočník z Berlína sa radikalizoval v Európe a jeho návrat schválili úrady dva dni pred útokom. Snaha podmieňovať rozvojovú pomoc prijímaním odmietnutých migrantov sa však môže vzťahovať aj na ďalšie krajiny severnej Afriky, odkiaľ prišli tisíce ľudí, ktorí majú len malé šance získať v Nemecku azyl a zároveň nemajú dokumenty umožňujúce ich deportáciu.
Nemecké médiá cez víkend informovali, že počet žiadostí o azyl v uplynulom roku v porovnaní s predchádzajúcim výrazne klesol. Kým predvlani do Nemecka prišlo približne 890-tisíc ľudí, ktorí požiadali o azyl, vlani ich bolo približne 320-tisíc. Informoval o tom Welt am Sonntag na základe údajov z federálneho úradu pre migráciu a utečencov. Kým vlani v januári o azyl v Nemecku požiadalo vyše 91-tisíc ľudí, v decembri to bolo vyše 16-tisíc.
Zároveň sa znížil aj počet ľudí, ktorí boli zatknutí za pašovanie ľudí – do konca novembra ich bolo vyše 900, väčšina pochádza zo Sýrie, z Poľska, Nemecka, Iraku a Ruska. Dôvodom nižšieho počtu zatknutých je podľa nemeckých zdrojov zatvorenie tzv. balkánskej trasy, keď na základe dohody s Tureckom sa výrazne znížil počet ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy cez Grécko. Najviac pašerákov ľudí bolo zatknutých na hraniciach s Rakúskom.
Počet migrantov sa výrazne znížil práve po dohode medzi EÚ a Tureckom. EÚ výmenou za lepšiu ochranu hraníc a vracanie migrantov, ktorí sa snažili dostať na grécke ostrovy, sľúbila Ankare okrem iného finančnú pomoc. Rámcové dohody, na ktoré sa viaže finančná pomoc v snahe obmedziť migráciu, sa EÚ snaží uzatvárať aj s africkými krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú – v súčasnosti ich má s piatimi krajinami – s Etiópiou, Mali, Nigerom, Nigériou a so Senegalom.