Budúci prezident Trump nasľuboval a aj Izrael čaká

Nielen v Moskve a Ankare, ale aj v nemalej časti Európy očakávajú od nástupu nového prezidenta USA Donalda Trumpa 20. januára "normalizáciu vzťahov" či "návrat ku konštruktívnemu dialógu". Výnimkou nie je ani Izrael. Hlavne po tom, čo BR OSN schválila rezolúciu, podľa ktorej je výstavba židovských osád na západnom (palestínskom) brehu Jordánu ilegálna.

13.01.2017 09:30
debata (8)

Izraelský strategický spojenec USA sa zdržali hlasovania a prvý raz nevyužili už tradične pri rokovaní o Izraeli právo veta. Tel Aviv si následne pozval na koberec veľvyslancov stálych aj nestálych členov BR OSN akreditovaných v krajine vrátane USA. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dokonca zrušil cestu na svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose plánovanú na 18. januára. Podľa premiérovho úradu je však oficiálnym dôvodom, že „odvolanie účasti na každoročnom fóre odrieklo niekoľko štátnikov“.

V Jeruzaleme, v ktorom sú sústredené všetky vládne úrady napriek tomu, že oficiálne je hlavným mestom Tel Aviv, sa netaja, že s nástupom Trumpa sa môže začať situácia pre Izrael meniť k lepšiemu.

„Jeruzalem je posvätným mestom židov, kresťanov aj moslimov a navždy zostane hlavným mestom Izraela,“ vyhlásil napríklad odhodlane ešte v máji 2011 premiér Netanjahu. Práve postoj nového amerického prezidenta k štatútu Jeruzalema, jedného z hlavných problémov v izraelsko-palestínskom konflikte, spôsobil v Jeruzaleme opatrný optimizmus. V tejto súvislosti Trumpova hovorkyňa Kellyanne Conwayová minulý týždeň v rozhovore pre jednu z amerických rozhlasových staníc vyhlásila, že „presťahovanie veľvyslanectva USA je pre novú hlavu štátu veľkou prioritou“.

V Jeruzaleme žijú ako mačka so psom

Otázka štatútu Jeruzalema sa opakuje pravidelne. Najčastejšie v súvislosti s výmenou v Bielom dome. Napríklad o presťahovaní veľvyslanectva USA do mesta, ktorého zvrchovanosť zo strany židovského štátu neuznalo medzinárodné spoločenstvo, sa ako o „hotovej veci“ vyslovil aj v júni 2001 vtedajší izraelský premiér Ehud Barak.

„Spojené štáty premiestnia svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema do 20. januára 2001, najmú si úrad a začnú budovať,“ vyhlásil vtedy Barak v rozhovore pre miestnu televíziu. Kongres USA schválil ešte v roku 1995 zákon, podľa ktorého má vzniknúť vo Svätom meste americké diplomatické zastupiteľstvo. Prezidenti USA však doteraz vždy využívali časť právnej normy, ktorá umožňovala odkladanie realizáciu plánu z „dôvodov národnej bezpečnosti“. Pritom nejde iba účelovú zámienku. Nie je totiž veľa miest na svete, v ktorých napriek zdanlivému pokoju cítiť vo vzduchu napätie. Jeruzalem je nelákavým príkladom nenávisti a spolužitia.

„Nie vždy to tak bolo,“ spomína Palestínčan Madžíd, ktorý študoval vo vtedajšom Československu a niečo si už pamätá. V 60. rokoch jeho otec spoločne so susedom Josim popíjali kávu a rozoberali spoločne rôzne problémy. „Dnes je to, žiaľ, iba spomienka,“ dodáva smutne a jeho pohľad spočinie na zlatistej kupole mešity Al Aksá na Chrámovej hore kdesi na obzore. Miesta, ktoré susedí s Múrom nárekov a ktoré je stále príčinou konfliktov v meste. Izraelské betónové bariéry, strážne veže a ostnaté drôty sa stali neoddeliteľným koloritom mesta piatich náboženstiev. „Ale neustále spory medzi Arabmi vo východnom a Židmi v západnom Jeruzaleme mesto rozdeľujú na dve časti,“ vysvetľuje Madžíd.

Židia a Palestínčania v Jeruzaleme dodnes skrývajú svoj život za oknami príbytkov a bránia sa akýmkoľvek stretnutiam v jeho úzkych uličkách. „Žijeme ako mačka so psom,“ nezdráha sa prirovnať Madžíd, aby vykreslil súčasné vzťahy Židov a Arabov v Jeruzaleme. Zároveň nasleduje ďalšie prirovnanie: „Sme ako sliepky v kurníku.“ Naráža na skutočnosť, že v mnohých domoch na „línii nevraživosti“ je tma aj keď jasne svieti slnko. Okná sú totiž v nejednom prípade zadebnené. „Je to jediná možnosť, ako sa brániť pred kameňmi, ktoré môžu skončiť vo vašej izbe.“

Svitne na lepšie časy?

Dôvod na triezvy optimizmus v súvislosti s výmenou v Bielom dome spôsobili tentoraz, aj keď zatiaľ iba špekulácie izraelských médií, ale aj amerického denníka New York Post, podľa ktorých nie je vylúčená premiérova cesta do Washingtonu na inauguráciu 45. prezidenta USA a možné stretnutie Donalda Trumpa a Benjamina Netanjahua. Napriek tomu, že by to bolo proti protokolu, pretože na inauguráciu sú tradične pozvaní iba veľvyslanci ako predstavitelia cudzích krajín.

V Jeruzaleme sa s nádejou pozerajú aj na vymenovanie nového veľvyslanca USA Davida Friedmana, ktorý okrem iného už spochybnil názory, že izraelská výstavba osád na palestínskych územiach je nelegálna. Zároveň nesúhlasil so zákazom rozširovať izraelské obydlia vo východnej (arabskej) časti Jeruzalema, ako aj na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán. Predovšetkým na miestach, ktoré by sa mohli stať predmetom plánovanej výmeny v rámci budúcej dohody s Palestínčanmi. „Už sa teším na chvíľu, keď sa ujmem funkcie veľvyslanca v Jeruzaleme,“ vyhlásil Friedman ešte v decembri. A bude sa tam určite cítiť ako doma. Veď Netanjahu bol jedným z prvých zahraničných politikov, ktorý zablahoželal Trumpovi po jeho novembrovom volebnom víťazstve. Charakterizoval ho dokonca ako „skutočného priateľa Izraela“. „Možno predpokladať, že pod jeho vedením budú USA oveľa ústretovejšie k Izraelu,“ neskrýval nedávno nádej Netanjahu.

Palestína upozorňuje na riziká

Výstražný prst pred možným vývojom však dvíhajú Palestínčania. Ako informovala palestínska agentúra WAFA, Mahmúd Abbás, predseda palestínskej samosprávy, už vyzval v liste Trumpa, aby nepremiestňoval zastupiteľský úrad do Jeruzalema. Podľa agentúry Abbás v ňom vysvetlil riziká spomínaného kroku a varoval pred „katastrofálnym dosahom na mierový proces, riešenie (konfliktu v podobe vzniku) dvoch štátov a na stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Abbás poslal podobný list aj predstaviteľom Ruska, Číny a EÚ. Jeho poradca pre religiózne otázky Mahmud Habáš dokonca avizované sťahované veľvyslanectva USA charakterizoval ako „vyhlásenie vojny“.

Čo by mohol spôsobiť avizovaný kurz Trumpa na Blízkom a Strednom východe, konkrétne v palestínsko-izraelských vzťahoch dokumentuje reakcia po nedávnom teroristickom útoku palestínskych radikálov na izraelských kadetov v Jeruzaleme. Ako informoval portál Israland, na stenách jeruzalemských domov sa vzápätí po útoku, pri ktorom zahynuli štyria kadeti a desiatky utrpeli zranenie, objavili grafity. „V Jeruzaleme niet miesta pre Židov!“ alebo „Je to iba začiatok!“

„Na pozadí množstva chýb Baracka Obamu na Blízkom východe mnohí spájajú nádej s Trumpom. Odchádzajúci prezident USA totiž dovolil v konečnom dôsledku rozmach terorizmu a zhoršoval vzťahy s Ruskom, ktoré skutočne bojuje s teroristickými skupinami. Ak sa Trumpovi podarí uskutočniť kompetentné kroky, dohodnúť sa s Ruskom, ako aj so zákonnou vládou v Sýrii, tak boj proti teroristom bude efektívnejší,“ vracia na zem ružové očakávania aj v Izraeli Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu, citovaný portálom Patriotikus.

Štatút Jeruzalema

Citlivý nevyriešený problém štatútu Jeruzalema trvá od tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967. Odvtedy východnú arabskú časť Svätého mesta považuje Izrael za svoje hlavné mesto. A to napriek nesúhlasu svetovej verejnosti, predovšetkým arabských krajín. Arabi si totiž nedokážu predstaviť nezávislý palestínsky štát bez východnej časti Jeruzalema ako jeho hlavného mesta. Aj preto je urovnanie palestínsko-izraelských vzťahov bez vyriešenia štatútu Jeruzalema nepravdepodobné. Trumpov sľub presunúť z Tel Avivu, stále ešte oficiálneho hlavného mesta Izraela, veľvyslanectvo USA, podporuje izraelské plány. Doteraz má v Tel Avive svoje veľvyslanectvá drvivá väčšina krajín, ktoré udržujú diplomatické vzťahy s Izraelom. Dávajú tak najavo, že oficiálne je Tel Aviv ešte stále hlavným mestom Izraela. „Jeruzalem je posvätným mestom židov, kresťanov aj moslimov a navždy zostane hlavným mestom Izraela,“ vyhlásil odhodlane izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Slovensko, ako aj všetky členské štáty EÚ však považujú Jeruzalem za budúce hlavné mesto Izraela aj štátu Palestína.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Donald Trump