Tajani, ktorý na tomto poste strieda socialistu Martina Schulza, získal potrebnú väčšinu až vo štvrtom kole hlasovania. V záverečnom súboji porazil kandidáta socialistov, krajana Gianniho Pittellu.
„Bol to demokratický proces, a ako som povedal, budem predsedom všetkých, budem rešpektovať všetkých poslancov a všetky politické skupiny,“ vyhlásil Tajani po oznámení výsledku volieb. Svoje víťazstvo venoval obyvateľom Talianska, ktoré vlani postihlo ničivé zemetrasenie. „Rovnako by sme mali vyjadriť solidaritu so všetkými obeťami teroristických útokov. Mali by sme tiež myslieť na bezdomovcov a nezamestnaných,“ dodal.
Voľbu šéfa europarlamentu tentoraz nesprevádzala dohoda medzi dvoma najväčšími frakciami – socialistami a ľudovcami. Tí si vedenie europarlamentu vždy v polovici funkčného obdobia vymenili. Socialisti však dohodu vypovedali. Ľudovci totiž majú v inštitúciách EÚ dva významné posty – šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera i predsedu Európskej rady Donalda Tuska. Výmena na týchto postoch sa však nateraz nečrtá.
Socialistov napokon krátko pred voľbou šéfa europarlamentu zaskočila dohoda medzi ľudovcami a liberálmi. Kandidát liberálov na šéfa europarlamentu – belgický expremiér Guy Verhofstadt – tesne pred začiatkom voľby svoju kandidatúru stiahol. Ľudovci a liberáli však nemajú v europarlamente väčšinu.
Tajani získal väčšinu až v poslednom kole voľby, do ktorého postúpili dvaja najúspešnejší kandidáti z tretieho kola. K víťazstvu mu napokon čiastočne pomohli hlasy euroskeptických poslancov z Británie a Poľska a jeho vyhlásenie, že riešením na problémy EÚ nie je „viac a viac Európy“. Zároveň však dodal, že riešenie nie je ani v odvrhnutí európskeho projektu.
„Je to zaujímavý a dôležitý vývoj, čo sa týka vzťahov medzi EÚ a jej občanmi. Je dôležité, že sa do doteraz pomerne ošemetných procedúr v súvislosti s dohodou medzi dvoma hlavnými skupinami dostal prvok politickej súťaživosti,“ zhodnotila pre Pravdu Katjana Gattermannová, odborníčka na úniu, ktorá vyučuje na Amsterdamskej univerzite.
Podľa expertky je úloha šéfa europarlamentu skôr reprezentatívna. Končiaci predseda Schulz však do nej vložil novú dimenziu. „Dal nadnárodnej politike EÚ takpovediac tvár. Je to dôležité, pretože politika únie je viac odtrhnutá od jej občanov. Inštitúcie EÚ sa líšia od národných a rozhodovacie procesy v nej sú skôr zdĺhavé a zložité. Politické osobnosti približujú úniu ľuďom, robia ju menej abstraktnou, a teda prístupnejšou pre občanov,“ pripomenula Gattermannová.
Hoci sa pred voľbou medzi politickými frakciami v Európskom parlamente iskrilo, odborníčka nepredpokladá, že by tento vývoj mal nejaký negatívny dopad na fungovanie inštitúcií únie.
"Úloha predsedu europarlamentu je formalizovaná a neponúka príliš veľkú voľnosť v rozhodovaní v zmysle politickej sily. Takže to neovplyvní každodenné fungovanie únie. Ako som však povedala, predseda Európskeho parlamentu je hlasom občanov únie, ktorých europarlament reprezentuje. Je to dôležité najmä v časoch politických kríz,“ tvrdí Gattermannová.
"Voľby sú preto zdravým vývojom pre EÚ. Súťaživosť je pozitívna pre politickú diskusiu, keď sa berú do úvahy rôzne pohľady na európsku integráciu a medzi občanmi a stranami,“ uviedla odborníčka.
Vyštudovaný právnik Tajani má bohatý životopis. Slúžil v talianskom vojenskom letectve, neskôr bol novinár a začiatkom 90. rokov spolu s Berlusconim zakladal stranu Forza Italia. S politikou EÚ má dlhoročné skúsenosti – od roku 1994 bol europoslancom. Posledné vyše dva roky bol podpredsedom europarlamentu.
Vyskúšal si aj post eurokomisára. V rokoch 2008 – 2014 bol komisárom najskôr pre dopravu a neskôr pre priemysel a podnikanie. Práve v čase, keď bol komisárom pre dopravu, však vypukla aféra dieselgate s podvodmi automobiliek pri emisných testoch. Tajani v tejto súvislosti vypovedal aj pred europarlamentom.
Kritici mu vyčítajú, že odhaleným nezrovnalostiam sa nevenoval skôr. Napokon preslávil sa aj tým, že po odchode z postu eurokomisára sa vzdal odstupného vo výške pol milióna eur, čo pripomenul aj vo svojom vystúpení pred voľbou nového šéfa parlamentu.
Europoslanci v stredu volili aj 14 nových podpredsedov. Za jedného z nich bol zvolený český europoslanec Pavel Telička, ktorý je podpredsedom frakcie liberálov.