Expert: Trump bude v úrade veľmi zraniteľný

"Prezident Donald Trump dostáva svojimi postojmi k Rusku strednú Európu do nepríjemnej situácie,“ povedal pre Pravdu Mitchell Orenstein, profesor na Pennsylvánskej univerzite.

21.01.2017 15:00
Donald Trump, Trump, Foto:
Nový americký prezident Donald Trump.
debata (363)

"Silné spojenectvo USA a Ruska zvyčajne pre váš región nepredstavuje práve výhodu. Najmä, keď Washington a Moskva nebudú mať žiadny problém rokovať o vás, ale bez vás,“ pripomína expert na východnú Európu, ktorý vyučoval aj na Harvardovej univerzite a prispieva do prestížneho magazínu Foreign Affairs.

Stredná Európa bola v minulosti málokedy v centre záujmu amerických prezidentov. Čo však môže náš región vrátane Slovenska čakať od vlády Donalda Trumpa?
Asi nikto nevie odpoveď. Sme vo veľmi čudnej situácii. Jedna vec je, čo by sme mohli očakávať na základe vyjadrení prezidenta Trumpa. Lenže tie sú úplne odlišné od toho, čo hovoria mnohí ľudia, ktorých si vybral do vlády. Takže jednoducho naozaj nevieme, nakoľko Trump chce a bude schopný presadzovať svoje myšlienky. Vyzerá to tak, že jeho vláda bude v pohľade na mnohé veci rozdelená.

Čo pre vás vyplýva z Trumpových vyjadrení?
Samozrejme, prezident má rozhodujúce slovo. Zdá sa, že jeho zahraničnopoli­tickým cieľom číslo jeden je zlepšenie vzťahov s Ruskom. Je jasné, že nie je fanúšik medzinárodných inštitúcií, nemá rád NATO, Európsku úniu asi ani OSN. Vidím to tak, že Rusko vníma ako spojenca. Dokonca ako osobného spojenca, pretože ruský prezident Vladimir Putin ho mimoriadne podporoval v prezidentskej kampani. Nevieme presne, kam to až zašlo. Ale bolo jasné, že Putin Trumpa podporuje a americký prezident cíti voči šéfovi Kremľa istú lojalitu. Trump tiež vníma Rusko ako partnera, ktorý je dôležitejší ako Európa.

Prečo?
Je to blízke jeho politickým pohľadom na svet. Jednoducho Trump verí, že ak chce vyriešiť situáciu v Sýrii či Líbyi, tak je Rusko lepším partnerom ako EÚ. Keď sa vrátim do strednej Európy, tak tá sa dostáva do nepríjemnej situácie. Silné spojenectvo USA a Ruska zvyčajne pre váš región nepredstavuje práve výhodu. Najmä, keď Washington a Moskva nebudú mať žiadny problém rokovať o vás, ale bez vás. A zdá sa, že Trump sa veľmi nezaujíma o spojencov v Európe. Ani o tých menších, ani o tých väčších. Na druhej strane je však potrebné povedať aj to, že americká zahraničná politika smerom k Moskve sa pohybuje ako kyvadlo. Raz je úplne protiruská, potom zase absolútne proruská. Je to ako slepota. Politici nie sú schopní nejakého primeraného pohľadu na vzťahy s Ruskom a často stavajú len na jednu kartu. A keď sa zrazu americký postoj úplne zmení, neraz si to odnesie práve stredná Európa.

Kde je teraz Amerika?
Vo Washingtone vládne pomerne široký politický konsenzus, že Rusko je problém. Trumpovi nominanti, ktorí vystupujú pred výbormi Senátu, sú na Moskvu tvrdší a tvrdší. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Kongres ovládaný republikánmi je protiruský. Aj preto sa mu snažia Trumpovi nominanti zavďačiť. Dokonca minister zahraničných vecí Rex Tillerson je na Moskvu tvrdší ako prezident. Až ma to núti premýšľať, či Trumpovi nominanti už nemyslia na budúcnosť.

V akom zmysle?
Aby si zachovali pozície aj po Trumpovej vláde.

Po jeho vláde?
Nikto o tom príliš nahlas nehovorí. Ale Trump nastupuje do úradu ako veľmi zraniteľný. Má pomerne nízku popularitu. Beží vyšetrovanie FBI o možnej spolupráci jeho prezidentskej kampane s Putinovým režimom. Všetci vieme, že mlyny vo Washingtone melú pomaly, ale isto. Spolupráca s Ruskom na zvolení by bolo niečo, čo by viedlo k Trumpovmu odvolaniu. Netvrdím, že k tomu dôjde, či dokonca, že existuje nejaká vysoká pravdepodobnosť. Ale šanca, že sa to stane, tiež nie je úplne zanedbateľná. Preto si myslím, že Trumpovi nominanti rozmýšľajú aj o tom, či by prežili vo vláde viceprezidenta Mikea Penca. Potrebujú si nakloniť Kongres. Ako však vravím, sme vo veľmi čudnej situácii. Nepamätám si nič podobné. Súčasťou toho je fakt, že Trump nemá žiadne politické skúsenosti. A len veľmi ťažko hľadá ľudí, ktorí by mali rovnaké názory ako on. Takých totiž nie je veľa, keď nerátame úplných bláznov. Aj preto Trumpovi trvalo pomerne dlho, kým našiel niekoho na post ministra zahraničných vecí.

Trump však tvrdí, že jeho nominanti nemusia hovoriť to, čo on.
V skutočnosti takmer nikto kvalifikovaný nebol k dispozícii. Sú, samozrejme, ľudia, ktorí by chceli byť vo vláde. Ale mnohí z nich sú absolútni blázni. Trump by mohol nominovať bývalého lídra Ku-klux-klanu Davida Dukea. Ale to by mu neprešlo. Preto musel siahnuť po ľuďoch, ktorí si o mnohých veciach myslia niečo iné ako on. Keď chcel Trump na poste ministra zahraničných vecí niekoho, kto má podobné názory, prečo to nerobí kongresman Dana Rohrabacher? No lebo má bláznivé názory. Trump nakoniec musel hľadať mimo politického systému, niekoho z biznis sféry. Tillerson (je to bývalý šéf energetickej spoločnosti Exxon – pozn. red.) nemá priame zahraničnopolitické skúsenosti. Ale aj tak sa zdá, že má iné názory na medzinárodné vzťahy ako Trump. Takže prezident musel hľadať ľudí, ktorí sú aspoň do istej miery prijateľní pre širšiu verejnosť. Nie je to však ľahký proces, keď je vaša kampaň podozrivá zo spolupráce s Ruskom.

Keď sa vrátime do strednej Európy, tak tvrdíte, že Trump môže tomuto regiónu spôsobiť problémy. Ale na druhej strane sú tu politici, ktorí ho vítajú. Český prezident Miloš Zeman, maďarský premiér Viktor Orbán či Jaroslaw Kaczynski, líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Bude to mať nejaký vplyv na Trumpa?
Na budúcnosť vzťahov to môže mať vplyv. Počúvam, že Trump sa chystá stretnúť sa Orbánom. Prvým politikom z Európy, ktorého po zvolení privítal, bol Nigel Farage, bývalý šéf Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Nedávno New York navštívila Marine Le Penová, predsedníčka francúzskeho Národného frontu. Vieme dobre, čo títo ľudia predstavujú. Trump je zjavne na strane európskych lídrov, ktorí sú populistickí a proruskí. K takým patrí aj Zeman či Orbán. Neviem, či by som sem zaradil Kaczynského.

Ten nie je proruský. Ale nespája Kaczynského a Trumpa pohľad na demokraciu a otvorenú spoločnosť?
Áno. Ale vzťah k Moskve pokladám za dôležitejší. Trump má okolo seba ľudí, ktorí vystupovali v ruskej televízii RT. Pre prezidenta je vzťah s Ruskom asi skutočne najdôležitejším prvkom zahraničnej politiky. Preto má blízko k ľuďom ako Orbán či Zeman. Čo to bude znamenať pre región? Vyzerá to tak, že Trump Rusku umožní robiť si čo chce v strednej a vo východnej Európe. A nebude sa starať ani o to, čo robí Orbán a ďalší, nech je to čokoľvek. USA doteraz skôr podporovali EÚ, ak tá upozorňovala na problémy vo vašom regióne. Pre Trumpa je Európa priestor, v ktorom majú dominovať veľmoci. Rusko môže mať vplyv na Ukrajine aj ďalej. Nie je to však veľmi stabilná situácia. USA sa už snažili viac ráz o dobré vzťahy s Ruskom. Ale vždy to zlyhalo. Hlavným dôvodom je, že Putinova vláda žiadala o mnohé veci, ale sama sa nebola ochotná niečoho vzdať. Základný motív rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom sa v minulosti týkal aj vášho regiónu.

V čom?
Veľmi často to fungovalo tak, že Rusku USA niečo umožnili vo východnej Európe a za to Washington očakával od Moskvy pomoc s niečím na širšom Blízkom východe. Podľa mňa je však zo strategického hľadiska Európa pre Ameriku oveľa dôležitejšia ako Blízky východ, aj keď vlády USA si to väčšinou nemyslia.

© Autorské práva vyhradené

363 debata chyba
Viac na túto tému: #Donald Trump