Ako informovala turecká agentúra Anadolu, dohodli sa konkrétne na vytvorení mechanizmu monitorovania porušovania prímeria bez toho, aby zverejnili samotný spôsob jeho fungovania. A že to „trojka“ myslí vážne, svedčí aj summitu predchádzajúce ruské „ostré upozornenie sýrskemu vojenskému veleniu“ kvôli porušovaniu zastavenia paľby, o ktorom informovala agentúra RIA Novosti.
Prímerie sa však, tak ako doteraz, nevzťahuje na teroristov z tzv. Islamského štátu a Frontu dobytia Sýrie, bývalého Frontu an-Nusrá napojeného na teroristov z Al Kajdá.
„Pozvanie do Moskvy dostala ozbrojená sýrska opozícia, ktorá sa má 27. januára stretnúť so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom,“ informovala v súvislosti s ukončením summitu agentúra TASS. Majú spoločne rokovať o možnosti vytvorenia jednotnej opozičnej delegácie na ženevských rokovaniach o Sýrii. Práve z tohto dôvodu je možné, že pôvodný termín politických rokovaní vo Švajčiarsku presunú z 8. februára na neskôr. Mierovú štafetu z Astany do Ženevy tak preberá Moskva.
Pozvanie do ruskej metropoly zároveň potvrdzuje závery viacerých pozorovateľov, podľa ktorých Rusko dalo prednosť rokovaniu s ozbrojenou sýrskou opozíciou pred dohadovaním sa so zástupcami odporcov Damasku sediacich v emigrácii tisíce kilometrov od miesta občianskej vojny. Na konečnom výsledku preto sotva niečo zmení hovorcom povstalcov Jahjá Aridím vopred avizované odmietnutie podpísať záverečné komuniké.
„Nebudeme dodržiavať akékoľvek závery, ktoré budú výsledkom konferencie v Astane. Účastníci rozhovorov, ako aj ich sponzori sú súčasťou vážnej krízy v Sýrii a chýbajú im rozhodnutia také potrebné pre sýrsky ľud,“ konštatovala sýrska opozícia v rámci informovania o podmienkach jej boja s teroristami z Frontu dobytia Sýrie. Sýrskej opozícii prekáža hlavne skutočnosť, že záverečný dokument legitimizuje vojenskú úlohu Iránu v Sýrii.
Na druhej strane spokojnosť s výsledkami rokovania, aj keď „bolestivými“, vyjadril zástupca sýrskeho kabinetu Bašár Džafarí citovaný kazašským portálom TV24. „Pomohli upevniť takmer mesiac trvajúce prímerie a môžu zároveň v budúcnosti smerovať k širšiemu sýrsko-sýrskemu dialógu. Konečne máme dokument, na ktorom sme sa všetci zhodli,“ reagoval na záverečné komuniké, ktoré sýrska opozícia napokon predsa len odmietla podpísať.
Hru nervov v Astane do konca nevydržali sýrski Kurdi, ktorí opustili hotel Rixos ešte pred ukončením rokovaní. Podľa nich „v záujme riešenia sýrskej krízy sa musia uskutočniť konzultácie za účasti zástupcov všetkých národností a náboženstiev nachádzajúcich sa v Sýrii“.
Kto rokoval v Astane
Aktéri:
- Rusko – organizátor konferencie, ktorej prípadný úspech tak pripravil pôdu na rokovanie s Donaldom Trumpom o Sýrii.
- Irán – tvrdý spojenec Damasku, ktorý nakoniec síce ako spoluorganizátor podujatia napokon súhlasil s prítomnosťou zástupcu USA.
- Sýria – má strategickú výhodu, a teda silnú pozíciu. Stačilo jej iba potvrdenie dodržiavania prímeria vyhláseného koncom decembra.
- Povstalci – oslabení po porážke v Aleppe, ktorí potrebujú prímerie a humanitárnu pomoc. Aj preto udržujú spojenie s Rusmi, hoci o tom otvorene nehovoria. Predovšetkým po tom, čo sa USA a Európa k nim obrátili chrbtom.
Pozorovatelia:
- USA, EÚ, OSN – v druhoradej úlohe na rozdiel od rokovaní o Sýrii v Ženeve.
- Vahhábisti – stáli pred rozhodnutím, pretože spomedzi povstalcov, ktorí nepatrili k džihádistom, dve ozbrojené zložky odmietli cestovať do Astany, a to vahhábisti z Ahrar as-Šam a islamisti z Nureddin as-Zinki.
- Džihádisti – ktorí sú pod drobnohľadom svetovej verejnosti, čo znamenalo, že dve džihádistické organizácie Islamský štát a Džibhát Fatah as-Šam, ktoré sa zúčastňujú na sýrskom konflikte, zostali za dverami summitu.