Prezident Donald Trump (ne)plní predvolebné sľuby

Prezident USA Donald Trump nestráca čas a úraduje. Podpísal či sa chystá podpísať dekréty týkajúce sa zákazu migrácie z Blízkeho východu, pokračovania výstavby múru na hranici s Mexikom. Podpísal už napríklad dekréty o obnove výstavby ropovodu Dakota Access a Keystone XL, ktorý podľa kanadských vládnych miest "prinesie Kanaďanom nové pracovné miesta, ako aj príjmy do štátnej pokladnice".

25.01.2017 20:16 , aktualizované: 26.01.2017 10:07
Trump, USA, voľby, prezident Foto: ,
Americký prezident Donald Trump.
debata (85)

Plnenie predvolebných sľubov vyvolalo v USA natoľko kritickú reakciu politických oponentov 45. prezidenta, že Trumpovi nedali ani tradičných 100 dní „hájenia“ po nasťahovaní sa do Bieleho domu.

Postavíme múr!

„V stredu je v pláne veľký deň pre národnú bezpečnosť. Okrem mnohých iných vecí postavíme stenu!“ zavelil v avíze deň pred očakávaným podpisom dekrétu Trump na jednej zo sociálnych sietí. Ako pripomínajú viaceré zdroje, ide vlastne o pokračovanie výstavby múru, ktorý má dnes dĺžku asi 1 100 kilometrov, a tak je reč o zvyšných asi dvoch tretinách už v minulosti plánovanej stavby. Má zabrániť prenikaniu nelegálnych migrantov od južného suseda. Navyše prezident tvrdí, že určite nájde „spôsob, ako prinútiť Mexičanov zaplatiť výstavbu“. A to napriek tomu, že tamojšia vláda opakuje, že na svoje strane spoločnej hranice nebude nič budovať, a teda ani financovať.

Vlnu kritiky vyvolal aj plánovaný krok Washingtonu, podľa ktorého chce zakázať najmenej na štyri mesiace prijímanie utečencov z krajín hodnotených ako rizikové. Až dovtedy, „kým nebude sprísnený proces preverovania občanov“ z krajín, ako je Sýria, Irak, Irán, Jemen, Líbya, Somálsko či Sudán. V prípade dokázaného porušenia opatrenia hrozia mestám tvrdé sankcie. Napriek "nekompromisnému tónu“ napokon Trump predsa len zmiernil pôvodný predvolebný sľub „zakázať všetkým moslimom vstup do USA“.

Pred „antiimigračnou politikou“ prezidenta najnovšie varoval aj Scott Stringer, hlavný kontrolór ekonomiky New Yorku. „Môže bolestivo zasiahnuť príjmy mesta,“ cituje člena Demokratickej strany portál Nydailynews. Podľa Stringera tvoria v súčasnosti imigranti 46 percent pracovnej sily mesta a celkove ročne zarábajú asi 100 miliárd dolárov. „Iba formou daní prinášajú imigranti do mestskej pokladnice 8 miliárd,“ tvrdí hlavný kontrolór New Yorku s tým, že podľa najnovšej štatistiky žije vo „Veľkom jablku“ 3,3 milióna imigrantov zo 150 krajín, čo je 40 % obyvateľov New Yorku.

Strach z prezidenta?

Obavy časti politického spektra v USA z možného konania prezidenta USA v budúcnosti majú neraz až bizarnú podobu. Najnovšie v podaní návrhu senátorov Edwarda Markeya (štát Massachusetts) a Teda Lieua (Kalifornia). Podľa nich návrh obsahuje zákaz pre prezidenta použiť ako prvý jadrový úder bez súhlasu Kongresu USA. Dôvodom obáv senátorov je hlavne Trumpovo vyjadrenie z minulosti, podľa ktorého uvažuje o „možnosti jadrového útoku proti teroristom“. Podľa navrhovateľov 45. prezident USA vraj „získal po nástupe do funkcie možnosť kedykoľvek začať atómovú vojnu“.

Ani Trump nemôže všetko

Veľký rozruch na Blízkom východe, ale aj v Európe a USA spôsobili Trumpove niekoľkonásobné signály ešte z predvolebnej kampane, podľa ktorých chce premiestniť veľvyslanectvo USA z Tel Avivu do Jeruzalema. Ešte začiatkom januára Trumpova hovorkyňa Kellyanne Conwayová v rozhovore pre jednu z amerických rozhlasových staníc vyhlásila, že „presťahovanie veľvyslanectva USA je pre novú hlavu štátu veľkou prioritou“.

„Nie je to zatiaľ na programe dňa,“ informovali však najnovšie v utorok palestínske noviny Al-Kuds a o deň neskôr aj panarabský denník Aš-Šark al-Avsat. Odvolávali sa pritom na dobre informované palestínske zdroje.

Podľa nich aj Londýn nalieha na Washington, aby kontroverznú otázku neotváral. Hlavne preto, lebo štatút Jeruzalema je Achillovou pätou izraelsko-palestínskeho konfliktu. Práve kvôli jeho nevyjasnenému štatútu má drvivá väčšina krajín vrátane Slovenskej republiky zastupiteľské úrady v Tel Avive. Z pohľadu medzinárodného práva a rezolúcie OSN je Tel Aviv stále metropolou Izraela.

Východný Jeruzalem, ktorý bol svojho času pod jordánskou správou, obsadil Izrael v roku 1967 a následne vyhlásil mesto za nedeliteľnú metropolu. Bolo to však od začiatku v rozpore s pôvodným plánom. Ten rátal s medzinárodnou správou mesta. Ibaže Palestínčania chcú východný Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho palestínskeho štá­tu.

Kongres USA schválil ešte v roku 1995 zákon, podľa ktorého má vzniknúť vo Svätom meste americké diplomatické zastupiteľstvo. Prezidenti USA však doteraz vždy využívali časť právnej normy, ktorá umožňovala odkladanie realizácie plánu z „dôvodov národnej bezpečnosti“. A zdá sa, že ani Trump nie je výnimkou. Pritom nejde iba o účelovú zámienku. Nie je totiž veľa miest na svete, v ktorých napriek zdanlivému pokoju cítiť vo vzduchu napätie. Jeruzalem je nelákavým príkladom nenávisti a spolužitia.

Pôvodný text z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

85 debata chyba
Viac na túto tému: #Donald Trump