Ľudia, ktorí prežili holokaust, si na pamiatku zavraždených vzali pruhované šatky symbolizujúce úbory, ktoré väzni v Osvienčime museli nosiť. Do tábora vstúpili cez neslávne známu bránu s nápisom Práca oslobodzuje (Arbeit Macht Frei). Spoločne potom došli k múru, kde nacisti vykonávali popravy. Položili tam vence a kvety, zapálili sviečky a pomodlili sa. „Kým budem žiť, neprestanem sem chodiť,“ povedala podľa agentúry AP Poľka Janina Malecová, ktorej rodičov nacisti pri stene zavraždili.
Od roku 2005 sa 27. január, keď sovietska armáda v roku 1945 Osvienčim oslobodila, celosvetovo pripomína ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V Osvienčime zahynulo najčastejšie v plynových komorách viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov. Celkovo prišlo počas holokaustu o život takmer šesť miliónov Židov.
Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski
„Keď spomíname na obete a tento zločin, nesmieme nikdy zabudnúť na našu hroznú tragédiu: pretrvávajúcu nenávisť k židovskému národu,“ vyhlásil v Jeruzaleme Netanjahu citovaný serverom infobae.com. Podľa Netanjahua je antisemitizmus na vzostupe a najväčšie nebezpečenstvo predstavuje pre Židov hrozba zo strany Iránu.
Frank-Walter Steinmeier, ktorý skončil vo funkcii nemeckého ministra zahraničia a je považovaný za pravdepodobného budúceho nemeckého prezidenta, uviedol, že Osvienčim je symbolom všetkých vyhladzovacích táborov a celej nacistickej „vražednej mašinérie,“ ktorá zostáva súčasťou nemeckých dejín. Nemecko má podľa neho povinnosť pripomínať genocídu, uctievať pamiatku obetí a prijímať zodpovednosť za zločiny.
„Dejiny by mali byť súčasne poučením, varovaním aj podnetom. Spomínanie nemôže a nesmie skončiť,“ citovala Steinmeiera agentúra AP.