„Som znepokojená situáciou a stratami v radoch ukrajinských ozbrojených síl,“ konštatovala nemecká kancelárka Angela Merkelová na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní citovaná ukrajinským portálom Korrespondent. S tým, že „prímerie nefunguje“.
Porošenko rokoval v Nemecku iba niekoľko hodín po telefonickom rozhovore prezidenta USA Donalda Trumpa, v ktorom podľa predpokladov zoznámil Berlín o. i. aj s postojom Washingtonu k vývoju na Ukrajine.
Aj keď obsah rozhovoru skrýva rúško tajomstva, od začiatku sa všeobecne predpokladalo, že Porošenko priletel do Berlína v snahe presadiť, aby sa „Ukrajina nestala predmetom obchodu medzi USA a Ruskom“ po výmene v Bielom dome a aby zostali v platnosti protiruské sankcie. A to na pozadí úsilia Trumpa obnoviť normálne vzťahy s Moskvou. Atmosféra na spomínané lobovanie nebola preto najvhodnejšia. Tým skôr, že na Ukrajine pretrváva obrovská korupcia, reformy nefungujú, Západ stráca trpezlivosť a samotná Merkelová má starosti, ako vybŕdnuť z migračnej krízy a úspešne uspieť v blížiacich sa parlamentných voľbách.
„Vidíme, že proces týkajúci sa hlavných ukrajinských reforiem stagnuje alebo že nejde vôbec o reformy, ale o deformy,“ pripomenul situáciu kyjevský politológ Vadim Karasjov pre portál Golos. Ako príklad uviedol rezorty dopravy a zdravotníctva.
„V takejto situácii sa Merkelovej čoraz ťažšie obhajuje ukrajinský postoj,“ upozornil ukrajinský politológ Grigorij Prepelica v rozhovore pre spravodajský portál UNN. Podľa neho Ukrajina je veľkým problémom nielen pre Európu, ale aj pre USA. Problém vidí hlavne v „kleptokratickom režime, ktorý bráni formovaniu Ukrajiny ako štátu, a tým viac ako partnera Západu, do ktorého vložil obrovskú finančnú pomoc“.
V tejto súvislosti RealClearDefense (RCD) vytvorený na žiadosť Pentagonu a senátneho výboru pre ozbrojené sily pripomenul zámer prezidenta Trumpa uskutočniť podrobný audit. Jeho cieľom je zistiť, kde sa podeli americké financie z čias vlády Baracka Obamu. „V prípade chýbajúcich informácií môže Washington nielen žiadať o vrátenie peňazí, ale sa tým sťaží aj možnosť poskytnúť Kyjevu ďalšie pôžičky z MMF,“ tvrdí RCD. Politológ Prepelica preto očakáva čoraz tvrdšie požiadavky adresované ukrajinskej vláde.
Porošenko sa však v Berlíne sústredil hlavne na „zahraničnú“ politiku. Ukrajinský politológ Sergej Rudenko to načrtol pre portál Deutsche Welle: „Nerozdelia si Trump a Putin sféry vplyvu vo svete a v rámci toho prezident USA vráti Ukrajinu na obežnú dráhu Ruska, čo rozhodne nielen o osude Krymu a Donbasu, ale aj o budúcnosti ukrajinského štátu?“
Na obavy Kyjeva z možného „obchodu“ na úkor Kyjeva odpovedal v pondelok ruský poslanec Dmitrij Belik. „Nebude žiaden obchod. Na predaj nie je Sevastopoľ ani Krym,“ reagoval aj na najnovšiu ponuku z Kyjeva „dočasne“ ponechať Sevastopoľ Rusku výmenou za vrátenie polostrova. Podľa Belika ide iba o akýsi krik do tmy.
Prezident Porošenko v Berlíne už po niekoľký raz ubezpečoval, že „plánujeme posúdiť prípravu cestovnej mapy týkajúcej sa realizácie minských dohôd“. Zároveň poďakoval Nemecku a Francúzsku za „principiálnu a tvrdú podporu“ dostať Rusko za rokovací stôl, aby „napokon začalo realizovať minské dohody“. Ukrajinský líder pritom opomenul tvrdenie nielen Moskvy, že plnenie spomínaných záväzkov je vecou priamych a konštruktívnych rokovaní Kyjeva so zástupcami samozvaných republík v Donbase a Rusko, ale aj Nemecko a Francúzsko vystupovali v Minsku v úlohe politických garantov.
Požadované priame rozhovory povstalcov s Kyjevom sú v konečnom dôsledku kľúčom hlavne k riešeniu čoraz ťažších životných podmienok miliónov Ukrajincov. Ani rok 2017 v tomto smere neprinesie zlepšenie.
„Podľa najnovšej prognózy ukrajinskej národnej banky už vo februári možno očakávať priemernú infláciu napríklad v prípade potravín od 12 do 15 %,“ upozornil kyjevský politológ Alexej Dorošenko v rozhovore pre portál GolosUA. Podľa politológa Karasjova by sa vláda mala aj preto zamyslieť a reagovať na množiace sa tzv. profilové protesty. „Spásou zatiaľ je, že ide iba o sociálne protesty bez podpory politických síl,“ dodáva kyjevský politológ.
Na adresu vzťahu súčasnej ukrajinskej vlády k tvrdo skúšanej spoločnosti sa vyjadrila aj Marina Satvnijčuková, bývalá zástupkyňa Ukrajiny v Benátskej komisii. „V Európe už súčasnej vládnej moci nik neverí. Európa postupne začína nazývať veci pravými menami. Pritom Európania neskoro prichádzajú k rozumu a neprenikajú do podstaty a formy problému, pretože situácia v našej krajine je oveľa horšia, ako sa im zdá zvonku,“ napísala Satvnijčuková vo svojom blogu.
Boje v Donbase neutíchajú, Porošenko kvôli nim prerušil návštevu Nemecka
Situácia na východe Ukrajiny, kde sa na sklonku uplynulého víkendu obnovili boje medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými separatistami, je naďalej napätá. Separatisti aj dnes ráno zaútočili na pozície vládnych síl, ktorým sa útok podarilo odvrátiť, informovala agentúra Ukrinform.
Za posledných 24 hodín prišli o život ďalší najmenej traja vojaci vládnej armády. Ďalších najmenej 20 vojakov utrpelo zranenia. Informovala o tom dnes tlačová služba ukrajinskej vlády.
Obnovenie bojov v tejto časti Donbasu si od víkendu do pondelka vyžiadalo životy najmenej siedmich vojakov ukrajinských ozbrojených síl a najmenej 14 zranených.
Ostreľovanie sa obnovilo v nedeľu, a to na viacerých úsekoch frontu. Situácia je stále najhoršia v meste Avdijivka severne od bašty proruských separatistov Doneck, kde počas ostreľovania vládnych pozícií zahynuli spomínaní traja vojaci. Ďalších najmenej 20 ich bolo zranených. Straty na životoch a zranení sú aj v radoch civilistov. Presné počty neboli bezprostredne známe.
Velenie vládnej protiteroristickej operácie (ATO) dnes informovalo, že protivník ostreľuje pozície vládnych síl z tankov, mínometov a raketometov i ručných strelných zbraní.
V súvislosti s vývojom v Avdijivke ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok večer prerušil návštevu Nemecka a vracia sa do vlasti. Okrem toho nariadil ministrovi zahraničných vecí Pavlovi Klimkinovi, aby bol v kontakte s členmi Bezpečnostnej rady OSN a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Boje v Avdijivke sa odohrávajú aj v bezprostrednej blízkosti veľkej koksovne. Jej riaditeľ ešte v pondelok uviedol, že v dôsledku ostreľovania areálu sa robia prípravy na zastavenie výroby. Po tom, ako separatisti ostreľovaním poškodili infraštruktúru, sa celá Avdijivka v pondelok ocitla bez elektriny, vody a tepla, píše Ukrinform.
Proseparatistická tlačová agentúra DNA dnes informovala, že v dôsledku prerušenia dodávok elektrickej energie uviazlo pod zemou viac ako 200 baníkov.