Porošenko vymenil Berlín za Avdijivku

Podľa oficiálnych zdrojov spomínané ozbrojené ukrajinsko-ukrajinské aktivity boli dôvodom prerušenia pracovnej návštevy prezidenta Petra Porošenka, ktorý, čo sa týka miesta a tém rokovania, tak vymenil v pondelok Berlín za východoukrajinské mesto Avdijivka. Nepočkal do 1. februára, keď sa malo aj tak konať mimoriadne rokovanie Kontaktnej skupiny pre riešenie situácie v Donbase. Šéfovi diplomacie Pavlovi Klimkinovi nariadil, aby bol v kontakte s členmi Bezpečnostnej rady OSN a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

„Prezident Porošenko je ochotný zvážiť všetky formáty komunikácie, a to aj v režime videa, aby tak osobne koordinoval opatrenia vlády v snahe zabrániť humanitárnej katastrofe a nájsť riešenie v reakcii na ostreľovanie,“ citujú ukrajinské média Konstantina Jelisejeva, zástupcu šéfa prezidentskej kancelárie.

Ostreľovanie obnovili v nedeľu, a to na viacerých úsekoch frontu. Jedným z horúcich miest je už spomínaná Avdijivka. Ako informovala agentúra Reuters, vládne jednotky tam utrpeli najťažšie straty za posledného jeden a pol mesiaca. Straty hlásia aj povstalci. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova citovaného agentúrou TASS „hlavné slovo“ v bojových aktivitách namierených proti povstalcom mali dobrovoľnícke prápory. Nie je tajomstvom, že mnohé z nich sa dávno vymkli spod kontroly. Nielen prezidenta Porošenka.

V utorok mali z najviac ostreľovanej Avdijivky vyviezť asi 8 000 civilistov ohrozených bojmi. Podľa povstaleckej agentúry DNA zastavenie dodávok elektriny spôsobilo aj uviaznutie viac ako 200 baníkov pod zemou. Hovorca povstalcov Eduard Basurin však v rozhovore pre ruskú televíziu Rossija-24 odmietol správy o poškodení elektrického a teplovodného vedenia v Avdijivke ostreľovaním povstalcami, ako to tvrdí Kyjev. Podľa Basurina spomínané objekty boli poškodené už dávnejšie.

Avdijivka aj neďaleká Jasinovataja sú iba niekoľko málo kilometrov na sever vzdialené od Donecka. Od apríla 2014 ich kontrolovali povstalci a v súčasnosti vládne sily. Podľa ukrajinskej agentúry UNIAN „separatisti porušili prímerie a ostreľujú armádu“.

Predmetom diskusií sa stali hlavne súvislosti medzi vypuknutím bojov v Donbase a urýchleným návratom Porošenka z Berlína do Kyjeva. Denník Washington Post si pri analyzovaní situácie „vzal na pomoc“ ukrajinského politológa Vadima Karasjova, podľa ktorého terajšia eskalácia na východe krajiny môže vyhovovať všetkým stranám zainteresovaným na konflikte.

„Kyjev sa usiluje získať podporu novej Trumpovej administrácie, a to si vyžaduje ukázať, že separatisti a Kremeľ torpédujú mierové dohody. Na druhej strane Kremeľ môže demonštrovať, že v prípade, ak nová americká administrácia chce mier na Ukrajine, tak musí čosi ponúknuť na výmenu. V čase, keď Moskva má pod kontrolou vojnu a mier,“ cituje Washington Post kyjevského politológa.

Pritom v súvislosti s najnovším vývojom na juhovýchode Ukrajiny nemecký denník Süddeutsche Zeitung konštatuje, že vláda v Berlíne pozorne sleduje vývoj v Donbase a že „si uvedomuje, že do značnej miery zaň nesie zodpovednosť ukrajinská strana“.

„Takéto agresívne aktivity (…) z nášho pohľadu jasne dokazujú neochotu ukrajinského vedenia a prezidenta Petra Porošenka plniť minské dohody,“ cituje v utorok Dmitrija Peskova agentúra TASS. Rovnaký názor zastáva aj francúzsky portál Agora Vox citovaný ukrajinským spravodajským portálom Korrespondent. Podľa francúzskeho portálu „Ukrajina, ako len môže, naťahuje čas a demonštruje nesvedomitosť v rámci plnenia ňou podpísaných dohôd“. „Ukrajinská vládna moc nemá záujem na mierovom vyriešení konfliktu v Donbase, ale na obnovení vojny,“ dodáva občiansky portál Agora Vox.