Belgický súd poslal Mustafu Lunaního na šesť rokov do väzenia v roku 2006. Maročan sa podľa rozsudku previnil predovšetkým tým, že sa zúčastnil na plánovaní siete, ktorá vysielala dobrovoľníkov do Iraku a používanie falošných dokladov. Týmto spôsobom „sa zúčastnil činnosti bunky, ktorá poskytuje logistickú podporu teroristickému hnutiu“.
Odsúdený v roku 2010 požiadal belgické úrady o azyl. Zdôvodnil to obavou, že po návrate do Maroka by ho tamojšie úrady prenasledovali, pretože by ho pre rozsudok belgickej justície považovali za džihádistu. Belgické úrady žiadosť o azyl zamietli. Belgická Rada pre spornú cudzineckú agendu však potom usúdila, že Mustafa Lunaní má právo na azyl, pretože nespáchal a ani sa nezúčastnil nejakého teroristického činu. Úrady sa odvolali a tamojšia justícia požiadala o vyjadrenie Súdny dvor EÚ.
Súd teraz uviedol, že medzinárodné spoločenstvo považuje za hrozbu teroristické siete, ktoré umožňujú pohyb bojovníkov rôznych národností medzi štátmi. "Uplatnenie vylúčenia z postavenia utečenca podľa príslušnej (azylovej) smernice sa teda neobmedzuje na skutočných páchateľov teroristických činov, ale môže sa vzťahovať aj na jednotlivcov, ktorí sa zapojili do náboru, plánovania, prepravy alebo vybavovania osôb, ktoré cestujú do zahraničia za účelom páchania, plánovania alebo prípravy teroristických činov, "vysvetlil súd.
Vnútroštátny súd musí vec rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, dodalo v tlačovom vyhlásení luxemburské sídlo súdu EÚ na adresu belgickej justície.