V piatok má EÚ na programe vo Vallette dve rokovania. Prvé sa bude týkať migrácie a zúčastní sa na ňom aj britská premiérka Theresa Mayová. Pre brexit však už druhé bude bez nej. Je zamerané na prípravy 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré si únia pripomenie v marci. Táto debata bude aj o budúcnosti EÚ a čo pre ňu znamená zmenená geopolitická situácia vo svete. Slovensko na neformálnom summite zastupuje premiér Robert Fico.
Trump a hrozby
Pred schôdzkou na Malte poslal stály predseda Európskej rady Donald Tusk lídrom EÚ list. V ňom otvorene upozornil na problémy, ktoré si únia musí uvedomiť. "Prvá hrozba, vonkajšia, súvisí s novou geopolitickou situáciou vo svete a v Európe,“ tvrdí Tusk. Medzi vonkajšie výzvy, ktorým EÚ čelí, zaradil Čínu, Rusko, nestabilitu v susedstve, ktorá súvisí aj radikálnym islamom, ale spomenul aj novú vládu amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Premiér Fico však vníma voľbu Trumpa ako príležitosť na zmenu EÚ, ktorá má byť samostatnejšia. Neprekážajú mu ani euroskeptické vyjadrenia, ktoré znejú z Washingtonu. „Musíme byť odvážnejší v názoroch. Nečakajme na to, čo nám povie veľký americký brat. Takto to bolo aj pri sankciách proti Rusku,“ tvrdí predseda vlády. Na týchto opatreniach sa však EÚ zhodla spoločne. Prišli po obsadení Krymu a po konflikte na Ukrajine, ktorý pomohlo rozpútať Rusko.
"Dianie v USA bude mať dosť veľký vplyv na debatu v EÚ. Minimálne z toho hľadiska, že Európa si stále viac uvedomuje, že v istom momente môže zostať odkázaná sama na seba, čo sa týka zaistenia bezpečnosti,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic, riaditeľ pražského Inštitútu pre európsku politiku-EUROPEUM.
"Je to impulz pre úniu, aby sa konečne začala vážne zaoberať svojou vonkajšou bezpečnosťou. Tuskovo vyjadrenie nebolo celkom šťastné. No v zásade len otvorene povedal, čo si myslí absolútna väčšina štátnikov v rámci EÚ,“ vyhlásil Bartovic.
Tusk pridal aj ďalšie dve dimenzie problémov. "Druhá hrozba, vnútorná, súvisí s nárastom nálad zameraných proti EÚ, s nacionalistickými, čoraz viac xenofóbnymi postojmi v samotnej EÚ. Treťou hrozbou je stav zmýšľania proeurópskych elít. Pokles dôvery v politickú integráciu, podľahnutie populistickým argumentom, ako aj pochybnosti o základných hodnotách liberálnej demokracie sú čoraz viditeľnejšie,“ uviedol Tusk.
Takže Trump svojím spôsobom spája všetky hrozby, o ktorých hovorí predseda Európskej rady. Je vonkajším problémom pre EÚ. Jeho zvolenie však zároveň prispieva k protieurópskym náladám a tešia sa z neho najmä euroskeptici a populisti. A netýka sa to len radikálnejších politikov, ale aj tých, ktorí pochádzajú z tradičnejších strán napravo či naľavo.
"V jednote je sila,“ tvrdí Tusk. "Niektorí však žiadajú viac únie. A iní zase využívajú nejednotnosť, aby pretlačili svoju agendu ďalšej dezintegrácie,“ varoval pre Pravdu Simon Smith, odborník na medzinárodné vzťahy zo Staffordshirskej univerzity.
Migračný problém pokračuje
Okrem Trumpa spája rôzne dimenzie problémov v EÚ aj migrácia. Vlaňajšia dohoda s Ankarou a uzavretie balkánskej cesty zásadne znížili prílev migrantov a utečencov z Turecka do Grécka. No zo severnej Afriky, a najmä z Líbye, ľudia stále prichádzajú cez Stredozemné more hlavne do Talianska.
Podľa údajov Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) ich bolo len od začiatku roku 2017 viac ako 4 200. Zároveň viac ako 250 ľudí zahynulo vo vodách Stredozemného mora alebo je oficiálne nezvestných.
Problém státisícov migrantov, ktorí prišli do Európy od roku 2015, ukazuje na nejednotnosť EÚ. Na jednej strane si musí únia chrániť hranice, ale rovnako musí dodržiavať medzinárodné právo a poskytnúť pomoc utečencom a prenasledovaným. Aj tradičné strany sa vo viacerých krajinách EÚ prispôsobili populistickej a antiimigračnej rétorike.
Podľa návrhu uznesenia zo summitu vo Vallette, ktorý zverejnil denník Times of Malta, lídri schvália plán pomoci pre severnú Afriku a subsaharské krajiny. "Naše kroky budú v súlade s plným rešpektovaním ľudských práv a medzinárodného práva. "Zintenzívnime našu prácu s Líbyou, ako hlavnou krajinou, z ktorej ľudia prichádzajú, rovnako ako aj so severoafrickými a subsaharskými susedmi,“ uvádza sa podľa Times of Malta v deklarácii.
Okrem pomoci Líbyi a ďalším štátom, ako vyčlenenie ďalších 200 miliónov eur pre nich, sa však zdá, že Európa by mohla pristúpiť aj k agresívnejším krokom. Podľa líbyjského premiéra Fajéza al-Sarádža, ktorého vládu uznáva OSN, by mohli mať lode pod vlajkou únie a NATO prístup do pobrežných vôd krajiny. Bola by to pomoc miestnej pobrežnej stráži. Zároveň by to prispelo k narúšaniu ciest pašerákov ľudí.
Člny s migrantmi zachytené v pobrežných vodách by mohli lode vracať do Líbye. Návrat migrantov a utečencov do tejto krajiny je však veľmi problematický. Líbya nie je bezpečná krajina. Únia to musí brať do úvahy aj z hľadiska medzinárodného práva. Okrem toho absolútna väčšina migrantov, ktorí sa snažia dostať do EÚ z Líbye, nie sú miestni obyvatelia, ale občania iných krajín.
"Kontrola migračnej cesty cez centrálne Stredomorie je kľúčová. Zomiera tu aj najviac ľudí,“ reagovala pre Pravdu Roxana Barbulescuová, odborníčka na migráciu z Leedskej univerzity. "Problematickejším aspektom je spolupráca s Líbyou. Netýka sa to len ľudských práv, ale aj efektívnosti opatrení, keď sme v situácii, že krajina má slabú vládu s obmedzenou podporou obyvateľstva,“ pripomenula Barbulescuová.