Babiš previedol Agrofert na fond, Sobotka ho obviňuje s vulgarizmom

Český minister financií a šéf hnutia ANO Andrej Babiš previedol spoločnosť Agrofert a SynBiol na trustové fondy.

03.02.2017 12:43 , aktualizované: 14:43
Babiš Foto: ,
Český minister financií Andrej Babiš.
debata (4)

Sľúbil, že to urobí do konca februára, aby vyhovel zákonu o konflikte záujmov, ktorý nadobúda účinnosť 9. februára. Zákon okrem iného zakazuje členom vlády, aby sa ich firmy mohli uchádzať o dotácie. Dohľad nad správcami fondov bude vykonávať trojčlenná rada – jej členkou je aj Babišova partnerka Monika. Informuje o tom portál Českej televízie.

Český premiér Bohuslav Sobotka v súvislosti s Babišovým podnikaním v Agroferte spôsobil rozruch, keď na svojom Facebookovom účte napísal, že Babiš „sa správa pokrytecky, keď inkasuje peniaze z dlhopisov Agrofertu, bez toho, aby ich zdanil, a zároveň sa tvári, že bojuje s daňovými únikmi“. „Svojím nákupom korunových dlhopisov Babiš "dôkladne o**bal český štát“, napísal Sobotka na Facebooku.

Babiš ČTK napísal, že Sobotka zrejme začal s novým štýlom komunikácie. Odmieta, že by urobil čokoľvek nezákonné.

Českí politici ale nepovažujú prevod akcií Agrofertu a SynBiolu za definitívne vyriešenie konfliktu záujmov ministra financií Andreja Babiša (ANO). Podľa predsedu ODS Petra Fialu sa Babiš Agrofertu zbavovať ani podľa novely zákona o konflikte záujmov nemusel, ministrovi financií ide len o to, aby spoločnosť mohla ďalej čerpať dotácie a stimuly. O Babišov konflikt záujmov sa chcú naďalej zaujímať TOP 09 aj KSČM.

„Predovšetkým zákon nenúti Andreja Babiša, aby niekam previedol Agrofert. Robí to len preto, aby mohol Agrofert čerpať štátne dotácie a stimuly. Takto je na to potrebné sa pozerať,“ povedal Fiala novinárom v Snemovni.

Vloženie akcií na dva fondy, ktoré dnes Babiš oznámil, považuje Fiala za najmenej bolestivé riešenie. „Babiš bude mať do značnej miery na Agrofert naďalej vplyv, počkajme si ale, ako to bude fungovať,“ dodal Fiala s tým, že mu to nepripadá ako definitívne riešenie problému s konfliktom záujmov Babišových spoločností.

Určitý vplyv na Agrofert Babišovi zostane, myslí si podpredseda TOP 09 Marek Ženíšek. „To sme hovorili už na začiatku. Je to pre nás etický princíp. Politik nemá byť majiteľom, ak chce byť súčasťou vlády,“ povedal. Strana podľa neho neočakávala, že sa všetko vyrieši iba prijatím novely o konflikte záujmov.

Podpredseda KSČM Jiří Dolejš uviedol, že narastajúci vplyv oligarchov v politike je problém. „Neprekvapilo nás, že sa Andrej Babiš formálne zriekol svojho vplyvu v Agroferte, ale téma to zostáva,“ povedal. Babiš podľa neho je ďalej veľkým politickým i ekonomickým hráčom, ktorý bude v hľadáčiku komunistickej strany. „Formálne bola naplnená litera zákona, pokiaľ sa ale tam (vo fonde) pohybujú jeho najbližší a rodina, do budúcnosti určite (Babiš) vplyv má,“ povedal.

Problémy s majetkom sa netýkali len Babiša

Silvio Berlusconi (80)
Bývalý taliansky premiér je pre mnohých stelesnením problematického prepojenie biznisu, médií a politiky. Začiatkom 60. rokov začal podnikať v stavebníctve. V roku 1978 založil holding Fininvest a ťažisko jeho záujmu sa presunulo k médiám. V roku 1980 stál pri zrode prvej celoštátnej komerčnej televízie Canale 5 a do svojho konglomerátu Mediaset postupne pridával ďalšie stanice a vydavateľstvá. Okrem médií podnikal v poisťovníctve a bankovníctve a v roku 1986 sa stal majiteľom futbalového klubu AC Miláno.
V prvej polovici 90. rokov presedlal z podnikania na politiku, kde to dotiahol až na premiéra, ktorým bol dohromady vyše desať rokov (a stal sa najdlhšie slúžiacim povojnovým premiérom). V roku 1994 bol najprv v reakcii na vstup Berlusconiho do politiky vládou schválený tzv. zákon „slepá dôvera“, ktorý vychádzal z podobných noriem v anglofónnych krajinách, kde je táto úprava známa pod názvom „blind trust“, a podľa ktorého vládny činiteľ by sa mal po dobu výkonu vládnej funkcie zriecť riadenia svojich podnikov a zveriť ju nestrannému človeku.
V roku 2004 parlament schválil sporný návrh zákona o konflikte záujmov. Norma umožnila Berlusconimu zostať vlastníkom mediálneho a finančného impéria pod podmienkou, že ho nebude riadiť. Opozícia zákon označila za „Lex Berlusconi“ a za „hanbu pre Taliansko“. V návrhu bolo napríklad upustené od koncepcie, podľa ktorej má byť majetok člena vlády, ktorý je podnikateľom, zverený do správy špeciálnej inštitúcie, tzv. Blind trustu. S menom Berlusconiho je tiež spojený rad súdnych procesov a škandálov. Rovnako bol aj právoplatne odsúdený za daňové úniky Mediasetu.

Andrej Kiska (54)
Podnikateľ a filantrop je od júna 2014 slovenským prezidentom. Dovtedy sa v politike neangažoval. V roku 1996 spolu so svojím bratom a bratrancom založil spoločnosť Tatracredit. Tá prevádzkovala katalógový obchod Triangel, ponúkajúci tovar na splátky, a tiež úverovú spoločnosť Quatro. V roku 2005 svoje podiely v spomínaných firmách predal Všeobecnej úverovej banke. Na predaji zarobil v prepočte vyše desať miliónov eur. Približne desatinu tejto sumy následne venoval na rozjazd nadácie Dobrý anjel. Slovenský zákon umožňuje politikom vlastniť podiely vo firmách, nesmú byť však vo vedení firiem. Kiskové meno podľa obchodného registra v niekoľkých firmách figuruje. V roku 2015 si okrem prezidentského platu privyrobil ďalších viac ako 236-tisíc eur.

Karel Schwarzenberg (79)
Najstarší syn Karla Schwarzenberga a jeho manželky Antonie pochádza z Orlické vetvy šľachtického rodu Schwarzenbergovcov. V roku 1948 s rodičmi emigroval do Rakúska a po smrti strýka Henricha, ktorý ho adoptoval, sa stal okrem rodinného majetku (Orlické vetvy Schwarzenbergovcov) aj dedičom majetku Krumlovsko-hlubocké vetvy rodu (v tejto veci ale vedie súdne spory s nevlastnou sestrou Alžbetou Pezoldovou). Štúdium nedokončil, keď začal hospodáriť na rodinných statkoch v Rakúsku a Bavorsku.
Jeho meno figurovalo vo viacerých spoločnostiach. Okrem iného bol predsedom dozornej rady spoločnosti Jan Becher – Karlovarská Becherovka, zasadal v dozornej rade firmy Patria Finance a do roku 2007 bol väčšinovým vlastníkom spoločnosti R-Presse, ktorá vydávala týždenník Respekt. V politike bol napríklad kancelárom prezidenta Václava Havla (1991 až 1992). V rokoch 2007 – 2009 (nominant Strany zelených) a 2010 – 2013 (TOP 09) bol ministrom zahraničia, v rokoch 2010 – 2013 aj vicepremiérom. Bol aj poslancom a senátorom. V roku 2013 sa zúčastnil prvej priamej voľby prezidenta, v ktorej ho nakoniec porazil Miloš Zeman. V roku 2007, keď sa stal ministrom zahraničia, rakúske médiá informovali o tom, že správu rozsiahleho rodinného imania prenechal svojmu synovi Jánovi a celé podnikania zanechal.

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Babiš #Bohuslav Sobotka #Agrofert