Celá krajina však už dlhšie čelí spoločensko-politickým otrasom, ktorých silu a dosah možno len ťažko odhadnúť. Spôsobil ich prezident Tayyip Erdogan, ktorý dnes presadzuje takmer opak toho, o čo sa začiatkom minulého storočia usiloval Mustafa Kemal Atatürk, otec Turkov. Teda o deislamizáciu krajiny. Možno práve aj o tom hovorili Erdogan s prezidentom USA Trumpom v telefonickom rozhovore v utorok hodinu pred polnocou.
Foto: Reuters
„V konečnom dôsledku Erdogan nechce úplne zameniť ideály sekulárneho štátu za moslimské ideály. Turecko aj naďalej zostane sekulárnym štátom, ale proces islamizácie pokračuje,“ upozorňuje Vitalij Naumkin pre portál Vestnik Kavkaza. Podľa neho nie je spojený iba s Erdoganom a vládnucou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP). „Atatürka sa ešte nepodarilo nahradiť v tureckom spoločenskom vedomí, ale zároveň vidieť akýsi hlboký duševný proces v samotnej spoločnosti pripravenej na islamizáciu,“ upozornil odborník. A tak, ako konštatovala britská BBC, Turecko sa čoraz viac prepadáva v trasovisku vojny samého so sebou.
„Turecká polícia pokračuje v raziách proti teroristom. Počas najnovšej v 29 z 81 provincií zatkli 1 829 podozrivých, z ktorých 820 tvoria pravdepodobne príslušníci tzv. Islamského štátu,“ informovala turecká agentúra Anadolu. Rovnako ako v iných krajinách aj v Turecku je „boj proti terorizmu“ možnosťou, ako sa vyrovnať aj s odporcami režimu. Hlavne po neúspešnom vojenskom prevrate tureckej armády v júli minulého roku.
Nerobím žiaden rozdiel medzi Gülenom a teroristami z Islamského štátu.Fethullah Gülen, kazateľ žijúci v americkom exile
Tisíce príslušníkov armády, polície, ako aj ďalších štátnych zamestnancov vrátane učiteľov a právnikov sa ocitli za mrežami. V lepšom prípade na ulici. Stačilo čo i len podozrenie, že niekto z nich by mohol byť stúpencom kazateľa v dobrovoľnom americkom exile Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje aj z iniciovania neúspešného júlového prevratu.
„Nerobím žiaden rozdiel medzi Gülenom a teroristami z IŠ,“ vyložil karty novodobý turecký sultán citovaný agentúrou Reuters. Na jeho adresu politológ Jevgenij Satanovskij, odborník na otázky Blízkeho a Stredného východu, pre portál Regnum poznamenal, že Turecko „už nie je krajinou Atatürka, ale Erdogana“.
Výsledkom spoločenského pohybu, ktorý odštartoval turecký prezident, je napríklad politická nestabilita a následný útek kapitálu do zahraničia. „Turci, ktorí majú rôzne názory na rôzne spoločenské sféry, sa však zhodujú v tom, že krajina dnes čelí najťažšej kríze z čias vzniku republiky začiatkom minulého storočia,“ upozornil aj portál Centrasia. Podľa neho iba necelých 40 percent (38,7 %) považuje vládnu politiku za úspešnú. A to napriek devalvácii líry a rastúcej nezamestnanosti predovšetkým medzi mladými Turkami.
Trvajúci výnimočný stav v krajine, a teda voľné ruky vládnucej moci vyústili o. i. napríklad do zoštátnenia súkromných firiem, ako sú İstikbal Group, Aydınlı Giyim, Korozo Group. Štát sa stal majiteľom aj podniku Güllüoğlu Baklavaları, ktorý je známy aj v zahraničí svojou cukrárenskou produkciou. Tvrdý úder dostal i rezort turistiky, ktorý vždy prinášal do štátnej pokladnice miliónové zisky. Podľa tureckého štatistického úradu však v súčasnosti dosahuje obsadenie hotelov iba okolo 50 percent. Je to najnižší ukazovateľ v Európe.
„Tisícky zahraničných investorov menia plány. Odmietajú investovať do krajiny, v ktorej vládne právna nestabilita. Aj keď vládna AKP štedro udeľuje turecké občianstvo ochotným investovať v Turecku, samotné turecké organizácie jedna za druhou začali investovať v zahraničí,“ nastavuje zrkadlo súčasnému stavu portál Centrasia. V tejto súvislosti sa odvoláva na šéfa Sabanci Holding, najstaršej firmy v krajine, ktorý potvrdil investovanie v USA.
A tak zostáva otázkou, či sa Turecko, ktoré čelí vážnym otrasom, dokáže bez strát prehupnúť cez Erdoganom avizované referendum a súčasnú politickú krízu. Určite nie, ak sa prezident a jeho okolie budú držať ducha rady starostu Ankary Meliha Gökçeka. Podľa neho totiž najnovšie zemetrasenie nemusí byť náhodné, ale "cielene vyprovokovaný“ prírodný živel.
„Neďaleko od pobrežia kotví loď, ktorá sa zaoberá seizmickým prieskumom,“ napísal starosta na sociálnej sieti. Zároveň žiadal čo najskôr zistiť, čím sa posádka zaoberá a komu patrí plavidlo. „Musíme mať pod kontrolou všetky veľké lode, ako aj ponorky, ktoré sa plavia v blízkosti Istanbulu a vôbec v Marmarskom mori,“ tvrdil Gökçek s úplnou vážnosťou. Akoby sa obával, že jedna z posádok plavidiel patrí medzi stúpencov kazateľa Gülena.