Foto: SITA/AP, Uncredited
Svedčí o tom nedávny pohyb nákladných vozidiel naložených trhavinami medzi jednotlivými objektmi.
„Dokazuje to zámer tzv. Islamského štátu dopraviť tam výbušniny, aby pred svojím ústupom čo najviac zničili nielen zostávajúce antické architektonické pamiatky,“ tvrdí AP citujúc z vyhlásenia ruského ministerstva obrany. „Ak budeme raz musieť odtiaľto odísť, tak tu všetko zničíme!“ vykrikujú do sveta radikáli, ktorí sa neúspešne pokúšajú skryť svoju skutočnú tvár za islamské učenie. A najnovšie sa vyhrážajú zničením ropovodov, ciest a elektrickej siete. „Podpálime plynové aj ropné polia,“ vykrikujú islamskí radikáli.
V boji teroristov o Palmýru v máji minulého roku zahynulo okolo 500 ľudí vrátane asi 70 civilistov, ktorých bojovníci IŠ sťali. Vrátane Chálida Asáda, ktorého telo následne zavesili v centre Palmýry na jeden z antických stĺpov. Vyše osemdesiatročný svetom uznávaný archeológ zasvätil Palmýre viac ako 50 rokov života a bol aj pri prevoze vzácnych artefaktov do bezpečia tesne pred prvým vpádom islamských radikálov do Palmýry. A to sa mu stalo osudným. Novodobí barbari ho niekoľko týždňov mučili v snahe dostať zo starca informácie o skrýšach s pokladmi. Chálid však mlčal do poslednej chvíle života.
Podľa niektorých zdrojov stratila armáda vtedy okolo 250 vojakov, zatiaľ čo odporcovia Damasku viac ako 150. V operácii, ktorej cieľom bolo dostať späť pod kontrolu mesto a jeho historické pamiatky, zahynulo asi 400 teroristov, čo bolo najväčšou porážkou islamských radikálov od roku 2013. Teda od chvíle, keď vyhlásili na dobytých územiach v Sýrii a Iraku chalifát.
Úspech v Palmýre pôvodne otvára cestu Damasku k oslobodeniu mesta Rakká, bašty IŠ. Po dobytí Palmýry ruskí ženisti odmínovali obrovské územie vrátane pamiatok na zozname UNESCO. Podľa dostupných zdrojov bolo to viac ako 20-tisíc nebezpečných predmetov. O tom, že išlo o veľmi „citlivé“ objekty, svedčí skutočnosť, že v čase, keď IŠ prvýkrát okupoval Palmýru, niektoré explózie nastražených trhavín na plynových poliach vyvolali zemetrasenie so silou 4,4 stupňa Richterovej stupnice.
Žiaľ, rýchle napredovanie vládnych jednotiek, úzky front, chýbajúca podpora krídiel, ako aj chyby sýrskeho velenia znamenali v decembri roku 2016 napokon opätovnú stratu Palmýry, vpád teroristov do mesta a jeho okolia. V čase, keď vrcholili boje o severosýrske strategické mesto Aleppo. Podľa dostupných informácií islamisti krátko po tom začali zase ničiť pamiatky.
Potvrdili to očití svedkovia, ktorých cituje aj agentúra AP. Cieľom ničenia je úplne zotrieť mesto zo zemského povrchu. Presnejšie to, čo z neho zostalo. Do vypuknutia občianskej vojny v Sýrii ho ročne navštívilo okolo 150-tisíc turistov. Sýria je totiž miestom, kde sa zachovali stopy po mnohých civilizáciách, ktoré na tomto území obchodovali, bojovali a budovali mestá. Ide o Babylončanov, Asýrčanov, obyvateľov akkadskej ríše či iných starovekých semitských kráľovstiev, Rimanov a Byzantíncov i následných islamských dynastií.
Na snímkach ruského ministerstva obrany urobené bezpilotnými lietadlami a zverejnených aj na sociálnych sieťach vidieť už podmínované územie a ďalšie ničenie artefaktov v oblasti „nevesty púšte“, ako Palmýru nazývali donedávna nielen turisti. Ničenie vzácneho odkazu histórie potvrdila nielen sýrska agentúra SANA, ale aj exilová opozícia a Mámún Abdalkarím, šéf oddelenia pre sýrske starožitnosti a múzeá.
„Z celej oblasti urobíme mínové pole,“ odkazujú cez arabské portály pobúrenému svetu islamskí radikáli, ktorí nikdy nemali morálne ani etické zábrany.
Palmýra – svetové dedičstvo
Púštne mesto Palmýra (biblický Tadmor), ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO, bolo v staroveku významnou zastávkou na trase karaván. Leží v provincii Homs asi 210 kilometrov severovýchodne od Damasku. Bolo známe monumentálnymi ruinami ako jedna z archeologických klenotov Blízkeho východu. V antike to bolo významné mesto. Dlhé roky bolo dôležitou zastávkou pre karavány prechádzajúce cez Sýrsku púšť, vďaka čomu dostalo pomenovanie Nevesta púšte.
„Hrdinské“ činy barbarov
Ruka novodobých barbarov naveky vymazala Triumfálny oblúk z čias Rímskej ríše i viacero pohrebných veží či sochu leva, ktorá vznikla na počesť bohyne al-Lat a stávala pri vchode do Bélovho chrámu. Radikáli zničili aj predný okraj javiska rímskeho divadla, takzvané proskénion, ako aj tetrapylón, stavbu v tvare kocky postavenú okolo roku 270 n. l. Obe stavby sú považované za najvýznamnejšie pamiatky antickej Palmýry. Zničený bol napríklad chrám boha Béla a Bálšamínov chrám. Oba postavené pred vyše 1 800 rokmi.