Bolo to prvé stretnutie izraelského lídra s novým prezidentom USA od jeho inaugurácie.
Trump zároveň pripomenul, že obe strany musia súhlasiť s kompromismi a podľa BBC by vraj nebolo zlé, ak by Izraelčania „na určitý čas pribrzdili“ budovanie židovských osád na západnom (palestínskom) brehu Jordánu. Netanjahu ho vzápätí „doplnil“ vyhlásením, podľa ktorého je vraj "jasné, že osady nie sú príčinou konfliktu“.
„Palestínčania musia uznať Izrael ako štát židovského národa,“ pokračoval Trump na adresu Ramalláhu. Zopakoval tak jeden z postojov v predvolebnej kampani, ktorými chcel získať čo najviac hlasov vplyvnej židovskej lobby v USA. Napokon však predsa prišiel aj s „novinkou“. Vraj „netrvá na tom, aby sa palestínsko-izraelský konflikt riešil vznikom dvoch štátov alebo jedného spoločného“.
Ako pripomína denník Chicago Tribune, stalo sa tak len deň po tajných rokovaniach šéfa CIA Mika Pompea s palestínskym lídrom Mahmudom Abbásom v Ramalláhu. V tejto súvislosti zlé jazyky ironicky tvrdia, že dôvodom „novinky“ sú Trumpove problémy s číslami dva a viac… Palestínčanom však nie je do smiechu, pretože to môže potvrdzovať, že Washington opúšťa doterajšiu politiku aj na Blízkom a Strednom východe. Pritom realizácia princípu "dva štáty pre dva národy“ je pre Palestínčanov bolestivá. Znamená totiž uznanie Izraela na rozlohe viac ako 78 percent územia historickej Palestíny.
„Izrael teraz získal voľnú ruku pri presadzovaní svojich plánov a môže si robiť, čo chce,“ cituje Reuters Mušíra Ámira, palestínskeho profesora z Islamskej univerzity v pásme Gazy, v reakcii na vyjadrenia Trumpa. Podľa neho Barack Obama mal nad Netanjahuom aspoň nejakú kontrolu. Navyše Bibiho pravdepodobne povzbudil postoj prezidenta USA, pretože opätovne nadniesol problém uznania anexie sýrskych Golanských výšin, čo v minulosti prezident Obama ostro odmietol.
Väčšina pozorovateľov sa zhoduje v názore, že ak je Trumpovi jedno, či vzniknú dva, alebo jeden štát, tak vháňa Izrael do náručia spoločného štátu Židov a Arabov. A proti tomu je dnes drvivá väčšina Izraelčanov, ktorí pripúšťajú nanajvýš palestínsku autonómiu v rámci Izraela. A ak predsa len palestínsky štát, tak bez patričných atribútov zvrchovanosti. Vyjadrené slovami premiéra Netanjahua: izraelská kontrola pozemných, morských a vzdušných hraníc, úplná demilitarizácia, bez nároku na návrat štyroch miliónov palestínskych utečencov do vlasti a Jeruzalem ako jediné hlavné mesto Izraela vrátane jeho východnej arabskej časti. Izrael považuje Jeruzalem za svoje večné a nedeliteľné hlavné mesto; nároky naň – ako svoju metropolu a súčasť budúceho štátu – si však robia aj Palestínčania. Obe strany sa odvolávajú na biblické, historické a politické dôvody.
„Ak je Trumpovi jedno, či vzniknú na koniec dva, alebo jeden štát, tak sa dá pochybovať o tom, či rozumie, čo hovorí,“ konštatoval denník Haarec. Podľa Hazíma Kásima, hovorcu hnutia Hamas, ktoré má veľmi silný nielen politický vplyv na Palestínčanov, USA neberú vážne otázku ľudských práv Palestínčanov a kryjú agresiu, okupáciu a konfiškáciu ich území. „Ak sa Trumpova administrácia zriekne princípu dvoch štátov pre dva národy, tak to je koniec šanci na mier a oslabí to americké záujmy, postoje a otrasie dôverou zahraničia k USA,“ cituje BBC palestínsku líderku Hanan Ašráviovú.
Nemecký denník Die Welt v súvislosti s najnovšími signálmi prichádzajúcimi z Washingtonu konštatoval: „Svet háda. Prakticky denne vznikajú nové otázky.“ Týka sa to nielen vzťahu Bieleho domu k neuralgickému Blízkemu východu, ale hlavne k Rusku. Izraelské noviny Haarec to zhrnuli do konštatovania, podľa ktorého sa stredajšia tlačová konferencia tandemu Trump – Netanjahu niesla v atmosfére „odlišných stanovísk elegantne zamietnutých pod koberec“ a hlavne „neznalosti“. Podľa novín Trump a jeho okolie majú veľmi obmedzené znalosti o podstate izraelsko-palestínskeho konfliktu a nie sú schopní formulovať pevnú stratégiu.