Zahraničnopolitické nuansy nového Bieleho domu v týchto dňoch v Európe vysvetľujú vrcholní predstavitelia vlády USA. Minister obrany James Mattis, šéf diplomacie Rex Tillerson a viceprezident Mike Pence.
Budúcnosť bezpečnosti
Mattis sa zúčastnil na stretnutí ministrov obrany Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Ukážte mi peniaze. Takto tlačil šéf Pentagonu na európskych partnerov. Záväzok, že na obranu budú členovia NATO vydávať dve percentá hrubého domáceho produktu, plní len niekoľko štátov. Podľa údajov aliancie to boli v roku 2016 USA, Británia, Poľsko, Estónsko a Grécko. Slovensko bolo na úrovni 1,16 percenta HDP.
Minister obrany Mattis vyhlásil, že NATO je základom transatlantických vzťahov. Bývalý generál americkej námornej pechoty tvrdí, že aliancia je jeho druhým domovom. Lenže v debate s kolegami im pripomenul, že s vojenskými výdavkami to takto ďalej nejde. "Američania sa nemôžu starať o budúcnosť bezpečnosti vašich detí viac, ako to robíte vy,“ citovala agentúra AP Mattisa. A k tomu šéf Pentagonu pridal: V prípade, že nezvýšite výdavky na obranu, USA utlmia svoje záväzky k NATO.
Táto veta mnohých znepokojila. Hovorí Mattis, že Amerika nebude súčasťou kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ak ostatné krajiny na ozbrojené sily nedajú viac peňazí?
"Áno, slová o utlmení záväzkov USA nastoľujú otázky, nakoľko sa Spojené štáty budú držať článku 5. Podľa mňa je to mimoriadne znepokojujúce,“ reagovala pre Pravdu Julianne Smithová z Centra pre novú americkú bezpečnosť, ktorá v minulosti pôsobila ako zástupkyňa poradcu pre národnú bezpečnosť bývalého viceprezidenta Joea Bidena.
Článok 5 je pritom absolútnym nosným pilierom NATO. Hovorí, že útok na jedného člena bude aliancia posudzovať ako útok na všetkých. V histórii ho zatiaľ NATO aktivovalo len raz. Po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001.
Do istej miery Mattis svojím vyjadrením odráža niektoré vyhlásenia Trumpa počas volebnej kampane. Nie je to prvý raz, keď Washington odkazuje Európe, že musí dávať viac peňazí na obranu. Ale nový americký prezident akoby naznačoval, že spojenci by vlastne mali za ochranu Amerike platiť.
Aj preto vyhlásenia novej americkej vlády sprevádza neistota. Nikto nepochybuje o tom, že Mattis chce udržať dobré transatlantické vzťahy. Ale je naozaj otázne, aký má na to názor Trump, nehovoriac o viacerých jeho poradcoch.
Celú situáciu ešte komplikujú vzťahy nového Bieleho domu s Ruskom. Má Kremeľ na Trumpa nejaký kompromitujúci materiál? Ako hlboko išli kontakty s Ruskom bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna, ktorý o nich klamal aj viceprezidentovi Penceovi? Kto ďalší z Trumpovej kampane je do toho namočený? A je šéf Oválnej pracovne vo „vojne“ s vlastnými spravodajskými službami?
Zvyšovanie vojenských výdavkov
Už na summite NATO v septembri 2014 sa členovia aliancie zaviazali k postupnému zvyšovaniu obranných výdavkov. Slovensko vtedy sľúbilo, že do roku 2016 vynaloží na modernizáciu ozbrojených síl 20 percent ich rozpočtu. Do roku 2020 zase majú byť obranné výdavky na úrovni 1,6 percenta HDP.
Čo sa týka modernizácie, tak je Slovensko na 18 percentách. V roku 2017 vydá na obranu 1,19 percenta HDP. Mnohí experti však pochybujú, že budeme schopní dosiahnuť záväzok 1,6 percenta v roku 2020.
Podľa údajov NATO sa celkové vojenské výdavky na obranu európskych členov NATO a Kanady zvýšili v roku 2016 o 3,8 percenta, čo predstavuje nárast o viac ako 9,3 miliardy eur. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg vyhlásil, že je potrebné tento trend zachovať. Okrem debaty o dvoch percentách však aliancia potrebuje aj diskusiu, čo v skutočnosti chce s peniazmi robiť, čo sú hlavné hrozby a akú stratégiu zvoliť. NATO sa od roku 2014 sústreďuje na posilnenie východného krídla aliancie a odstrašenie Ruska po jeho agresii proti Ukrajine. Z Trumpovej vlády však často znie, že aliancia sa musí viac zamerať na boj s terorizmom. Ten je vraj hrozbou číslo jeden. Pre mnohých európskych spojencov je to však viac úloha pre tajné služby a policajné zložky ako pre ozbrojené sily. Nie je preto jasné, akú veľkú úlohu by v tomto NATO malo hrať.
Do toho ešte vstupuje debata o posilnení obranných kapacít Európskej únie. To by mohlo viesť k zvyšovaniu výdavkov na obranu. Paradoxne však Európa túto diskusiu vedie aj preto, že sa obáva prístupu Trumpa ku kolektívnej bezpečnosti.
"NATO a jeho členovia sa musia pozrieť na dlhý zoznam vecí, ktorý sa týka toho, na čo využiť peniaze. Sú to nové spôsobilosti, proces rozhodovania, úloha aliancie v boji s terorizmom,“ pripomenul pre Pravdu Magnus Nordenmann, bezpečnostný expert z Atlantickej rady vo Washingtone. "NATO sa tiež musí zaoberať tým, ako je pripravené na možné hrozby. Je to nákladné, ale Mattis spomenul práve túto otázku vo svojom prejave. Nastal tiež správny čas na diskusiu, či NATO potrebuje nový strategický koncept,“ myslí si Nordenmann.