Prehra v Copelande zvyšuje tlak na lídra ľavice Jeremyho Corbyna. Ten má veľkú podporu miestnych aktivistov a radikálnejšej časti strany. Odkedy však v roku 2015 nastúpil na čelo labouristov, nedokázal si získať priazeň širšej verejnosti. Ľavica v prieskumoch stále zaostáva za vládnucimi konzervatívcami premiérky Theresy Mayovej.
Slabou náplasťou na labouristické rany je výhra ich kandidáta Garetha Snella v obvode Stoke-on-Trent Central. Aj tu ľavica obhajovala parlamentné kreslo. Snellovi sa podarilo odraziť nápor šéfa radikálne euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Paula Nuttalla.
Ten dúfal, že v Stoke prekĺzne do parlamentu, lebo tam v brexitovom referende vlani v júni takmer 70 percent ľudí hlasovalo proti Európskej únii. Nuttall sa však v kampani zosmiešnil, keď vyšlo najavo, že v minulosti viac ráz klamal o svojom profesionálnom a politickom živote.
Hlavným porazeným volieb však sú labouristi, napriek Snellovmu úspechu. "Sme na ceste k historickej a katastrofálnej porážke,“ citovala BBC ľavicového poslanca Johna Woodcocka, ktorý pripomenul parlamentné voľby, ktoré sa majú konať v roku 2020.
Corbyn sa nechystá odstúpiť, hoci priznal, že v Copelande strana zažila sklamanie. "Som hrdý, že vediem stranu,“ vyhlásil však Corbyn. "Pravdepodobne môže labouristom šéfovať, dokedy bude chcieť. Členovia strany ho majú radi. Lenže širšia verejnosť Corbyna príliš vážne neberie,“ reagoval pre Pravdu politológ Jonathan Tonge z Liverpoolskej univerzity.