Myslený bol síce zo žartu, ale získal najväčšiu podporu z 2448 predložených občianskych projektov, napísal francúzsky denník Le Figaro.
Anonymný Parížan vo svojom návrhu tvrdí, že bazilika „uráža pamiatku obetí Parížskej komúny“, krvavo potlačenej radikálnej socialistickej a revolučnej vlády Paríža v roku 1871. Výstavba baziliky, ktorej základný kameň bol položený v roku 1875 a ktorá je teraz druhou najnavštevovanejšou cirkevnou pamiatkou v krajine, mala predstavovať pokánie za činy, ktoré sa počas Parížskej komúny udiali.
Námestníčka parížskeho starostu Pauline Véronová však povedala stanici France Info, že projekt nebude môcť byť prijatý k septembrovému hlasovaniu, pretože mesto nie je vlastníkom baziliky. Pamiatka na vrcholku kopca Montmartre patrí parížskemu arcibiskupstvu, zdôraznila Véronová.
Autor iniciatívy, vystupujúci pod menom jednej z postáv Parížskej komúny Nathalie Lemelovej, uviedol, že svoj návrh myslel žartom a jeho cieľom bolo poukázať na limity priamej demokracie. Odozva, s akou sa návrh stretol, ale podľa Le Figaro dokazuje, že staré ideologické boje okolo stavby s kontroverznou históriou stále neutíchli. Pamiatka je predmetom debát už od roku 1875.
Sporný bol napríklad už výber pozemku. Práve na mieste, kde dnes chrám stojí, sa začalo povstanie komunardov, o dva mesiace neskôr krvavo potlačené. Bazilika, ktorá je súčasne náboženskou aj politickú stavbou, mala byť stelesnením konzervatívneho morálneho poriadku III. republiky. Niektorí ľavicoví aktivisti ju ale podľa Le Figaro stálo považujú za symbol represie štátu voči ľudu.