Britov čakajú ťažké ekonomické roky

Ešte sa oficiálne nespustil odchod Británie z Európskej únie, no už nahlas o svojom odchode z krajiny hovoria mnohé popredné medzinárodné spoločnosti, ako aj banky. Nielen to v najbližších rokoch spomalí rast britského hospodárstva.

04.03.2017 13:08
veľká británia, eú, brexit, eurofondy Foto:
Britský minister financií Philip Hammond už pripustil, že kvôli brexitu bude britská ekonomika čeliť spomaleniu. (Ilustračné foto)
debata (81)

Najväčšou obavou biznisu a finančného sektora je fakt, že nateraz nikto nevie povedať, ako sa nastavia nové vzťahy medzi Britmi a zvyškom únie. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Ernst & Young by len Londýn po brexite mohol stratiť až 83-tisíc pracovných miest v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Strata pracovných miest by navyše mohla spustiť dominový efekt, ktorý by toto číslo mohol vyhnať až na 232-tisíc. Podľa odhadov sa okresanie počtu pracovných miest môže zastaviť až na čísle pol milióna, a to najmä vo finančnom sektore. Export do EÚ tvorí takmer polovicu vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,3 milióna pracovných miest. Britská vláda chce úplne odlúčenie od 500-miliónového jednotného európskeho trhu.

Britský minister financií Philip Hammond už pripustil, že kvôli brexitu bude britská ekonomika čeliť spomaleniu. Prvý návrh rozpočtu od hlasovania o brexite tak podľa neho bude konštruovaný tak, aby bola ekonomika pripravená na prípadné problémy s tým spojené, ako aj na pomoc rodinám prekonať ťažké časy.

„Predpokladám medziročný pokles investícií, ako aj výrazné spomalenie spotreby domácností, ktorá sa po referende držala prekvapujúco dobre, čo bolo hlavným dôvodom, prečo sa ekonomika výrazne nespomalila. Išlo však najmä o dôsledok posunu spotreby v čase, keď domácnosti rýchlo míňali pre obavy, že slabá libra a vysoká inflácia spôsobia zdražovanie v budúcnosti. Celkovo preto možno očakávať, že fatamorgána solídneho rastu po referende sa rýchlo stratí a ekonomika výrazne v tomto a v nasledujúcich rokoch pribrzdí dynamiku svojho rastu,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

„Mnohé firmy, ktoré predávajú svoje produkty v kontinentálnej Európe, sa obávajú, že s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie im výrazne vzrastú administratívne náklady. Samotný trh v Británii nie je taký robustný, aby sa firmy mohli zamerať len naň. Vláde teda nezostáva nič iné, len firmám sľúbiť úľavy, čo však podkopáva medzinárodné dohody zamedzujúce protekcionársku politiku,“ komentoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Relatívne najväčší prínos by to malo priniesť stredoeurópskym štátom, ktoré stále ponúkajú lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. Na druhej strane Slovensko i Česká republika už začínajú narážať na akútny nedostatok ľudí. Veľké firmy sa možno presunú ešte ďalej, do Bulharska, Rumunska a na Balkán,“ doplnil Tomčiak.

Brexit pocítia aj Slováci

Slovenská ekonomika by sa po odtrhnutí Británie od únie do roku 2020 mala podľa odhadov Národnej banky Slovenska oslabiť o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s aktuálnym odhadom. Kým britská premiérka Theresa Mayová neohlásila, že plánuje úplné odlúčenie od zvyšku únie, NBS odhadovala pokles slovenského hospodárstva o 0,3 percenta HDP. Podľa prepočtov ekonómov by väčšie oslabenie domácej ekonomiky znamenalo približne o 6-tisíc menej vytvorených pracovných miest.

Stopnú sa aj eurofondy

Veľká Británia vďaka členstvu v EÚ získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 až 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Po brexite o tieto finančné prostriedky príde. Krajina je pritom tretím najväčším prispievateľom do úniových fondov. Po jej odchode z únie bude v európskom rozpočte ročne chýbať viac ako 10 miliárd eur. Zvýšenie slovenského príspevku do úniového rozpočtu po brexite by malo byť na úrovni 63 miliónov eur ročne.

Podľa internej správy nemeckého ministerstva financií zo septembra bude možno Nemecko musieť do rozpočtu EÚ poslať o 4,5 miliardy viac v rokoch 2019 a 2020. Brexit na druhej strane posilní postavenie nemeckého hospodárstva v rámci EÚ. Nemecký podiel na európskom hrubom domácom produkte (HDP) stúpne z 21 na 25 percent.

Dnes už bývalý líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigel Farage pred pár mesiacmi ešte tvrdil, že po odchode z únie Británia získa 350 miliónov libier týždenne z dôvodu nižších platieb do EÚ a tieto peniaze vláda naleje do tamojšieho zdravotníctva. Hneď po referende Farage označil toto tvrdenie za chybu a po „víťazstve“ z funkcie odstúpil. Paradoxne, v skutočnosti to môže byť presne opačne. Británia bude musieť týždenne platiť 350 miliónov libier do EÚ počas jedného roka. Ako účet za rozvod.

Obmedzenie voľného pohybu

Briti chystajú viaceré zmeny v oblasti prisťahovalectva, ktoré sa dotknú aj Slovákov. Nemajú nateraz garantované, že po brexite budú môcť do krajiny prísť bez pracovných víz a zostať tam dlhšie obdobie. Nie je isté, či sa to bude týkať len tých ľudí, ktorí do Británie prídu po marci tohto roka, keď britská vláda oficiálne požiada o odchod krajiny z únie, alebo sa to bude týkať aj takmer 100-tisíc Slovákov, ktorí sa tam už momentálne nachádzajú. Britská vláda navyše uvažuje, že zavedie poplatok pre zamestnávateľov, ktorí budú chcieť zamestnať občana z EÚ. Ak tak urobia, budú musieť zaňho zaplatiť tisíc libier ročne. V hre je aj škrtanie prídavkov na deti. Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma. Do úvahy pripadá aj možnosť, že by aj zahraniční študenti v Británii by po novom boli braní ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné.

Otázky a odpovede

Ako dopadlo minuloročné referendum o zotrvaní Británie v Európskej únii a aké sú politické dosahy v jednotlivých častiach Spojeného kráľovstva?

Za zánik zväzku s EÚ hlasovalo 51,9 % Britov. Za rozchod sa vyslovili v Anglicku (53,4 %) a vo Walesi (52,5 %). Naopak, za pokračujúce členstvo boli v Škótsku (62 %) a v Severnom Írsku (55,8 %). (Na snímke z jari 2016 je líder kampane za brexit Nigel Farage pred transparentom, ktorý vyzýval „dať zbohom Bruselu“.) Mnohí Škóti a Severní Íri prijali rozhodnutie o rozvode s EÚ s nevôľou, keďže v ich krajinách prevážila chuť zostať v únii. V Škótsku sa začala oživovať myšlienka samostatnosti – ide o snahu vypísať nové referendum o nezávislosti. V Severnom Írsku sa zase začalo hovoriť o zjednotení s Írskom, ktoré je členom európskeho veľkoklubu.

Ako bude vyzerať odchod Británie z EÚ?

Formálnym začiatkom sa stane uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy. Britská premiérka Theresa Mayová (snímke) ho plánuje aktivovať koncom tohto mesiaca. Zmienená zmluva ráta s tým, že členský štát, ktorý sa rozhodol odísť, má dva roky, aby so zvyškom únie dojednal podmienky svojho odchodu. Teoreticky to znamená, že Británia by mohla byť pripravená na rozluku niekedy koncom jari alebo v lete 2019. Mayová zriadila špeciálny tím pre brexit, ktorý vedie dlhoročný poslanec David Davis. Hlavných kolegov má Liama Foxa (medzinárodný obchod) a Borisa Johnsona, ktorý riadi rezort diplomacie. Súčasťou procesu bude aj to, že britský parlament schváli v jednom balíku legislatívu, ktorá určí, aké normy európskeho práva si štát ponechá a od akých odstúpi.

Ako dlho potrvá, než sa členstvo Británie v únii naozaj stane minulosťou?
Spomínané dva roky vyjednávania nemožno považovať za cestu, ktorá potom hneď povedie k oficiálnemu zániku členstva v EÚ. V skutočnosti nikto nevie povedať, koľko brexit potrvá. Článok 50 Lisabonskej zmluvy nebol ešte nikdy uplatnený, takže sa vstupuje do neznámych vôd. Niekdajší šéf britskej diplomacie, ktorý si želal zotrvanie v únii, dokonca odhaduje, že Británii zaberie možno až šesť rokov, aby si dohodla so zostávajúcimi štátmi všetky záležitosti. Celý proces odchodu je pritom zložitý, pretože Briti budú musieť čakať na veľa rôznych súhlasov.

Aké súhlasy sú potrebné, aby sa brexit dotiahol do konca?

Ak sa dosiahne dohoda medzi Britániou a zvyškom EÚ, jej návrh sa dostane na rokovací stôl Európskej rady, kde ho musia odsúhlasiť lídri zostávajúcich 27 členských krajín. Vyžaduje sa súhlas najmenej 20 štátov, v ktorých dovedna žije minimálne 65 percent občanov únie. Text by potom putoval na schválenie do Európskeho parlamentu (na snímke). Zároveň bude potrebná ratifikácia v národných parlamentoch, pričom v niektorých krajinách sa nevylučuje vypísanie referenda. V prípade, že sa do dvoch rokov od marca 2017 nezrodí britsko-európsky kompromis, rokovania sa môžu predĺžiť, ak s tým budú súhlasiť všetky členské štáty. V krajnom prípade, ak nebude ani dohoda, ani súhlas s pokračujúcimi vyjednávaniami, v Británii prestanú platiť európske zmluvy a úniu opustí bez dohodnutých podmienok, čo by však viedlo k chaosu vo vzájomných vzťahoch.

Čo čaká občanov EÚ, ktorí žijú na britskom území?
Závisí to od dohody Británie s úniou. Malo by ísť o reciprocitu, ale je predčasné špekulovať, ako by vyzerala. Podstata je v tom, že by Briti v EÚ mali v zásade rovnaké práva ako občania únie v Británii. Zlý scenár by bol, keby ľudia z oboch strán potrebovali pracovné víza. Pre cudzincov z únie v Británii je dobrou správou zatiaľ aspoň to, že tí, čo tam po piatich rokoch získali povolenie na trvalý pobyt, by mohli v krajine bez problémov zostať.

(čap)

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #Brexit