Akonáhle migranti vstúpia do krajiny, zadržia ich v pohraničí v utečeneckých táboroch až do definitívneho vybavenie ich žiadostí o azyl.
Tento postup Maďarsko už predtým v zásade uplatňovalo, ale muselo ho zrušiť v roku 2013 na nátlak Európskej únie, vysokého komisára OSN pre utečencov a Európskeho súdu pre ľudské práva. Premiér Viktor Orbán v januári návrat k zadržiavaniu migrantov avizoval s tým, že tento krok odporuje úniovým pravidlám, ale napriek tomu pôjde do priameho stretu s EÚ, pripomenula agentúra AFP.
Pre nový zákon hlasovalo 138 poslancov, proti bolo šesť zákonodarcov a 22 sa zdržalo. Zákon počíta s tým, že utečenci sa budú musieť zdržiavať v „tranzitných zónach“ pri hraniciach so Srbskom a Chorvátskom.
V súčasnosti žiadatelia o azyl bývajú počas vybavovania svojich žiadosti v zariadeniach s voľným režimom. Migrantov zadržaných vo vzdialenosti ôsmich kilometrov od južnej hranice Maďari doteraz posielali rovno späť do Srbska či Chorvátska.
Šéf úradu Orbánovej vlády János Lázár minulý mesiac uviedol, že migranti by museli počas vybavovania svojej žiadosti o azyl zdržiavať v pohraničných utečeneckých táboroch postavených z obytných kontajnerov. Opatrenie by ale malo byť aktivované len v prípade, že vláda v súvislosti s mimoriadnym prívalom migrantov vyhlási výnimočný stav, doplnil šéf úradu vlády.
Vlani požiadalo o azyl v Maďarsku 29 432 migrantov, ale drvivá väčšina pokračovala v ceste na Západ. Iba 452 utečencov azyl dostalo.
Foto: Reuters, LASZLO BALOGH
Do Maďarska, ktoré sa rozhodlo postaviť proti migrantom druhý plot z ostnatého drôtu (prvý na svojej južnej hranici so Srbskom vybudovalo v roku 2015), od 1. januára dorazilo 345 migrantov. Minulý mesiac bolo žiadateľov o azyl celkovo 586.
Nové pravidlá sa majú uplatňovať až na novo prichádzajúcich utečencov.
Zadržiavanie migrantov nielen v Maďarsku, ale aj v Českej republike v minulosti kritizoval napríklad vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zájdi Raad Husajn.