Štúdia, ktorá sa zaoberá situáciou v Južnom Sudáne, je podľa OSN zatiaľ najrozsiahlejšou dokumentáciou etnického násilia v krajine. Juhosudánske úrady obvinenia z etnického násilia opakovane odmietli.
Správa OSN zaznamenala prípady bombardovania civilistov aj to, že ich úrady nechali hladovať. Dokument tiež upozorňuje, že mnoho juhosudánskych politikov, vrátane prezidenta, používa nenávistné reči voči určitým skupinám.
„Činy páchali predovšetkým vojaci a príslušníci bezpečnostných zložiek a provládne milície. Pokiaľ páchatelia nebudú súdení, môže to vážne ohroziť existenciu štátu,“ stojí v správe.
Južný Sudán je zmietaný etnickým násilím takmer od svojho založenia v roku 2011. V decembri 2013 v krajine vypukla občianska vojna. V auguste 2015 dosiahli znepriatelení politici Salva Kiir a Riek Machar dohody o prímerí, boje v Južnom Sudáne naďalej pokračujú.
V dôsledku násilností prišli o život desiatky tisíc ľudí a približne 1,5 milióna ľudí opustilo svoje domovy. Minulý mesiac OSN oznámila, že 100 000 obyvateľov dvoch okresov Južného Sudánu trpí hladomorom. Ak sa situácia nezlepší, podvýživa vraj hrozí až miliónu ľudí.
Správa OSN opisuje etnické násilie namierené na skupinu Shilluk žijúcu v oblasti Horného Nílu. Kvôli bombardovaniu mesta Wau Shilluk 20 000 príslušníkov tejto etnickej skupiny muselo opustiť opustiť svoje domovy. „Našim ľuďom hrozí reálne a kultúrne vyhubenie,“ povedal v sobotu vodca skupiny Kwong Dak Padiet.
OSN takisto upozornila na útoky namierené proti etniku Nuerov. Vojaci, ktorí sú lojálni k prezidentovi a ako on patrí k etniku Dinkov, vraj útočia na Nuerov a znásilňujú ich ženy.
Juhosudánska vláda obvinenia z etnického násilia odmietla. „Táto správa OSN neodráža realitu. Nič sa nedeje. Ľudia v Južnom Sudáne sa pripravujú na národný dialóg,“ povedal AP vládny hovorca Michael Makuei. S nápadom takzvaného národného dialógu, ktorého cieľom je zlepšenie komunikácie medzi jednotlivými politickými silami, prišiel prezident Kiir vlani.