Lídri Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska sa na stretnutí vo Versailles jednoznačne vyslovili za koncept tzv. viacrýchlostnej EÚ. V rámci neho štáty, ktoré budú mať záujem a budú na to pripravené, majú v niektorých oblastiach prehlbovať vzájomnú spoluprácu.
Foto: Reuters, Martin Bureau
O predstavách jednotlivých štátov, ako by mala EÚ postupovať po brexite, sa má koncom týždňa diskutovať na summite v Bruseli. Stretnutie veľkej štvorky podľa serveru Politico neprinieslo nič prekvapujúce. Lídri sa v podstate zamerali na spoločnú odpoveď k piatim možným verziám vývoja v EÚ, ktoré spomína tzv. biela kniha Európskej komisie. Koncept viacrýchlostnej Európy je jedným z piatich scenárov budúceho vývoja, ktoré pred týždňom načrtol šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Päť scenárov dostalo názvy „pokračujeme“, „nič, len jednotný trh“, „tí, ktorí chcú viac, robia viac“, „robiť menej, ale efektívnejšie“ a „robiť viac spoločne“. Veľká štvorka dala teraz najavo, že je za tretí variant. Namiesto pretláčania integrácie pre všetky štáty by sa užšia spolupráca týkala len tých štátov, ktoré sú na to pripravené a ochotné pre väčšiu integráciu.
„Jednota neznamená uniformitu. Preto som za nové formy spolupráce, nové projekty, za to, čo nazývame rôznorodá spolupráca,“ vyhlásil po stretnutí francúzsky prezident François Hollande, hostiteľ neformálneho minisummitu veľkej štvorky.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej je viacrýchlostná Európa nevyhnutná. „Inak budeme zablokovaní,“ upozornila Merkelová. „Musíme mať odvahu prijať, že niektoré štáty budú môcť ísť vpred trochu rýchlejšie ako iné,“ dodala s tým, že pred ostatnými by sa neuzatvárali.
Taliansky premiér Paolo Gentiloni sa zatiaľ vyjadril za celkovo integrovanejšiu EÚ s „rôznou úrovňou integrácie“. Španielsky premiér Mariano Rajoy zas ubezpečil, že Madrid je „pripravený postupovať rýchlejšie so všetkými, ktorí si to budú želať“. „Naše krajiny si musia vybrať. Pretože inak podlomíme EÚ,“ dodal Rajoy.
Samotný Juncker však už minulý týždeň upozornil, že scenár viacrýchlostnej Európy by v praxi znamenal, že EÚ a jej fungovanie by bolo pre ľudí ešte menej zrozumiteľnejšie ako teraz. Hollande sa viacrýchlostnú Európu snažil vysvetliť na príklade eurozóny, ktorej súčasťou nie sú všetky členské štáty EÚ. Podobne by sa koalícia ochotných mala vytvárať aj v oblasti obrany. Všetky štyri štáty si zároveň želajú lepšiu ochranu hraníc EÚ.
Podľa Hollanda jednou z priorít je vytvorenie spoločnej európskej obrany, ktorá bude spolupracovať s NATO. Niektoré štáty sa zas môžu rýchlejšie pohnúť dopredu v oblasti prehĺbenia spolupráce v eurozóne a harmonizácii fiškálnej a sociálnej politiky. Harmonizáciu daňových politík však napríklad Slovensko pri vyjednávaní Lisabonskej zmluvy odmietalo.
Výhrady voči projektu viacrýchlostnej Európy podľa Deutsche Welle naznačujú najmä Poľsko a Maďarsko. Nedávna spoločná deklarácia zo summitu visegrádskej štvorky hovorí, že akákoľvek forma posilnenej spolupráce, ktorú už teraz umožňujú zmluvy, by mala byť otvorená každému členskému štátu. „A mala by striktne brániť štiepeniu vnútorného trhu, schengenského priestoru či dokonca EÚ ako takej,“ uviedli pred týždňom premiéri štátov visegrádskej štvorky.
Lídri veľkej štvorky po minisummite vo Versailles konkrétnejší obraz o viacrýchlostnej EÚ nepredstavili. O tom, aké sú možnosti, sa má diskutovať v piatok v Bruseli a dva týždne neskôr na neformálnom summite EÚ v Ríme. Summit sa uskutoční 60 rokov po podpísaní zmlúv, ktoré dali základ vzniku terajšej únie.