Kosovský prezident Hashim Thaçi potvrdil, že napriek medzinárodnej kritike trvá na premene ľahko vyzbrojených Kosovských bezpečnostných síl (KSF) na regulárnu armádu. Bývalý veliteľ povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorá v 90. rokoch bojovala za nezávislosť juhosrbskej provincie, po vojne však bola pod tlakom medzinárodného spoločenstva rozpustená, príslušný návrh zákona predložil do parlamentu v utorok.
O premenu zboru 2 500 príslušníkov, vycvičených Severoatlantickou alianciou na úlohy spojené s civilnou ochranou, so zásahmi v prípade živelných pohrôm či iných mimoriadnych situácií, na pravidelné ozbrojené sily sa Thaçi pokúšal už niekoľko rokov. Narážal pritom na problém, že KSF sú zakotvené v ústave a na jej zmenu by v parlamente potreboval nielen aspoň dvojtretinovú väčšinu všetkých zákonodarcov, ale aj zástupcov národnostných menšín. Srbskí poslanci však dali jasne na vedomie, že vznik kosovskej armády nikdy nepodporia.
Na obídenie tejto prekážky si Thaçi vymyslel fintu. Navrhol, aby si KSF ponechali názov, ale aby sa prostredníctvom obyčajného zákona posilnil ich mandát, štruktúra i poslanie a po zdvojnásobení početného stavu sa fakticky stali riadnym vojskom s prvoradou úlohou brániť suverenitu a územnú celistvosť Kosova.
„Susedné krajiny, ktoré majú svoje vlastné armády, musia pochopiť, že táto transformácia KSF na armádu je úplne normálnym krokom suverénneho a nezávislého štátu,” vyhlásil Thaçi. V Srbsku, ktoré odčlenenie svojej južnej provincie stále neuznalo, sa však žiadneho pochopenia nedočkal. Premiér Aleksandar Vučič, ktorý sa v aprílových voľbách bude uchádzať o post hlavy štátu, mu to ešte v utorok večer telefonicky nedvojzmyselne vysvetlil. "Srbsko nikdy nebude súhlasiť s vytvorením kosovskej armády,“ povedal s tým, že tento krok by porušil nielen kosovskú ústavu, „hoci tá Srbsko nezaujíma“, ale aj rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244, podľa ktorej v Kosove smie pôsobiť iba jediná ozbrojená zložka, a to medzinárodné sily KFOR. Vučič podľa vlastných slov Thaçiho varoval, že „sú to vážne veci na to, aby sa s nimi niekto zahrával“ a oznámil, že Belehrad očakáva podporu od USA, NATO a Ruska.
Severoatlantická aliancia, ktorá má v Kosove v rámci misie KFOR 4 500 vojakov, Prištinu rázne varovala pred vytváraním vlastných ozbrojených síl. „Informoval som o vážnom znepokojení spojencov z NATO nad návrhom kosovských úradov na transformáciu KSF na ozbrojené sily bez zmeny ústavy,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po telefonáte s kosovským prezidentom i premiérom. „Dal som jasne najavo, že jednostranné kroky sú neužitočné,“ dodal a upozornil, že „ak by sa mandát KSF vydal navrhovaným smerom, NATO bude musieť preskúmať svoje záväzky“.
S podobným varovaním sa ohlásilo aj veľvyslanectvo USA v Prištine, podľa ktorého prijatie návrhu zákona „by nás prinútilo prehodnotiť našu dlhodobú pomoc poskytovanú KSF“. Prezident Thaçi však v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa v stredu potvrdil, že ani výhrady strategických spojencov Kosovo neodradia od jeho zámeru. Nevyhnutnosť vzniku armády sa pokúšal obhajovať rastúcim vplyvom Moskvy v priestoroch bývalej Juhoslávie. „Západný Balkán je ohrozovaný zo strany ruských základní v Srbsku, ruských stíhačiek MiG v Srbsku a ruských vojenských manévrov v Srbsku. KSF sú silami s euroatlantickou víziou a úlohou brániť mier a stabilitu v regióne, za žiadnych okolností nemôžu ohroziť euroatlantické hodnoty,“ dodal.