Federálny sudca vo washingtonskom Seattli James Robart však odmietol pozastaviť nový protiimigrační výnos z procedurálnych dôvodov a neposudzoval nový dokument ako taký. Vecné rozhodnutie vraj môže urobiť iba vtedy, keď bude na nový dekrét podaná sťažnosť.
Washingtonský generálny prokurátor žiadal Robarta, aby súdny príkaz rušiaci účinnosť pôvodného výnosu rozšíril aj na nový dekrét. Podľa prokurátora sa síce druhé nariadenie týka menšieho počtu ľudí mieriacich do USA – po novom napríklad vyníma majiteľov platných víz alebo trvalých pracovných povolení -, jeho princíp sa však nemenil.
Americké ministerstvo spravodlivosti však upozornilo, že rozhodnutie o pôvodnom dekréte sa na nový protiimigračný výnos vzťahovať nemôže.
O pozastavení platnosti druhého Trumpovho dekrétu už skôr požiadali na súdoch americké štáty Havaj, Oregon a New York.
Nový protiimigračný dekrét, ktorý Trump podpísal 6. marca, zakazuje na 90 dní vstup do USA občanom šiestich väčšinou moslimských krajín. Týka sa len žiadateľov o nové víza, držitelia platných víz budú môcť naďalej do Spojených štátov cestovať. Dekrét sa vzťahuje na občanov Iránu, Jemenu, Líbye, Somálska, Sudánu a Sýrie. Oproti pôvodnému dekrétu sa obmedzenie netýka Iraku. V praxi sa má uplatňovať od 16. marca. O havajskej sťažnosti chce federálny sudca na Havaji rozhodnúť 15. marca.
Pôvodný Trumpov dekrét vyvolal v USA chaos a narazil na protesty právnych odborníkov. Nové znenie Biely dom podľa expertov oveľa starostlivejšie sformuloval a jeho napadnutie na súde bude preto ťažšie.