Strana premiéra Marka Rutteho bude mať v 150-člennom parlamente 33 kresiel. Vyplýva to z takmer konečných výsledkov po sčítaní zhruba 95 percent volebných okrskov. Na druhom mieste s 20 mandátmi skončila nacionalistická Strana pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa, ktorá za VVD oproti očakávaniam výrazne zaostala. Wilders už Rutteho víťazstvo uznal.
Krátko pred 5:00 hod SEČ boli spočítané hlasy v 366 z 388 volebných okrskov. Sčítanie hlasovacích lístkov vo zvyšných okrskoch sa môže natiahnuť, podľa agentúry ANP je možné, že na dokončenie sčítacieho procesu bude potrebné vyčkať až do piatku.
VVD si oproti výsledkom volieb z roku 2012 o osem kresiel pohoršila, aj tak ale zostáva na politicky rozdrobenej scéne najsilnejšou stranou. Tretie miesto pripadlo Kresťanskodemokratickej výzve (CDA) a štvrté Demokratom 66, obe formácie získali po 19 kreslách.
Socialistická strana (SP) a Zelená ľavica (GL) majú zhodne 14 poslancov. Kým SP si oproti minulým voľbám o jeden mandát pohoršila, ekologická strana so ziskom 10 nových poslancov zaznamenala mimoriadny úspech.
Foto: Reuters, Yves Herman
Medzi hlavných porazených patrí Strana práce (PvdA), ktorá doteraz mala 38 kresiel a ktorá sa bude musieť uspokojiť len s deviatimi mandátmi. Do parlamentu sa dostalo ešte šesť ďalších strán, ktoré získali od dvoch do piatich kresiel.
O účasť vo voľbách bol tradične veľký záujem. Už priebežne zverejňované údaje o počte hlasujúcich naznačovali, že k volebným urnám príde viac voličov, ako tomu bolo pred piatimi rokmi, keď účasť dosiahla 75 percent. Odhad agentúry Ipsos uvádza, že teraz hlasovalo 81 percent voličov. Doteraz najvyššia, 88-percentná účasť bola zaznamenaná v roku 1977. Aktuálne údaje zo sčítania hovoria o účasti 77,7 percenta, tento údaj však nie je konečný.
Rutte: Holanďania odmietli populizmus
Holandsko odmietlo populizmus. V krátkom prejave to vyhlásil premiér Mark Rutte po odhadoch výsledkov, ktoré ukázali, že nacionalistická Strana pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa značne zaostala za očakávaniami.
„Dnešok bol sviatkom demokracie,“ vyhlásil Rutte. „Najkrajšie na tom je, že sme najsilnejší,“ dodal s odkazom na predpokladané víťazstvo svojej Ľudovej strany pre slobodu a demokraciu (VVD). V tejto súvislosti pripomenul, že VVD slávi úspech už tretíkrát v rade.
Podľa premiéra je teraz nutné zostaviť silnú vládu. „Musíme vytvoriť stabilnú vládu a viesť krajinu,“ povedal. Agentúra DPA v komentári poznamenala, že iná vládna koalícia než pod Rutteho vedením je ťažko mysliteľná.
Wilders uznal Rutteho víťazstvo
Wilders uznal, že voľby vyhral Rutte, ale skonštatoval, že medzi víťazov patrí aj jeho strana. „Patríme tiež medzi víťazov volieb, získali sme nové kreslá,“ povedal Wilders s odkazom na odhady aj prvé výsledky, podľa ktorých si PVV oproti existujúcim 15 mandátmi o niekoľko poslancov polepšila. „(Naše) víťazstvo ale nie je také, v akej sme dúfali,“ dodal.
Wilders tiež hovoril o tom, že by rád bol prizvaný ku koaličným rokovaniam o budúcej holandskej vláde. Zároveň však vyhlásil, že PVV bude voči vláde tvrdú opozíciou.
Wilders už v stredu po zverejnení prvých odhadov svojim voličom na twitteri za hlasy poďakoval a Ruttemu odkázal, že sa ho ešte nezbavil.
Komentoval aj Rutteho vyhlásenie o tom, že Holandsko odmietlo „zlú formu populizmu“. „Neviem, čo tým mal na mysli. Ukazuje, že sú dobrí a zlí populisti. Sám seba nevnímam ako populistu, ale on naznačuje, že som zlý populista a nejaký druh nacistu,“ povedal Wilders.
Európskych politikov výsledky potešili
Európski politici vyjadrujú radosť z výsledkov volieb. Holanďania podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera hlasovali proti extrémizmu.
„Teším sa na ďalšiu dobrú spoluprácu ako priatelia, susedia a Európania,“ oznámila v telefonickej gratulácii Ruttemu nemecká kancelárka Angela Merkelová, uviedol jej hovorca Steffen Seibert.
„Gratulácie Holandsku za to, že zastavili vzostup krajnej pravice,“ uviedol na twitteri francúzsky minister zahraničia Jean-Marc Ayrault.
„Holandsko, ó Holandsko, si šampión!“ napísal na twitteri šéf úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Peter Altmaier. „Srdečné gratulácie k skvelému výsledku,“ dodal.
„Úžasné prvé odhady,“ uviedol na twitteri šéf liberálnej europarlamentnej frakcie ALDE a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt s tým, že proeurópske politické strany sú po voľbách na vzostupe. Dodal, že to znamená, že Holandsko zostáva liberálne a proeurópskou baštou.
Šéf poslancov Európskej ľudovej strany v europarlamente Manfred Weber komentoval vývoj v Holandsku ako citeľnú ranu všetkým protieurópskym populistom. „V Holandsku sa vyplatila zodpovedná občianska politika,“ povedal Weber agentúre DPA. „To je skvelá správa pre všetky stredové a proeurópske politické sily,“ dodal.
„Protieurópska pravica voľby v Holandsku prehrala,“ napísal na twitteri taliansky premiér Paolo Gentiloni s tým, že krajine tak nehrozí odchod z Európskej únie, ako v kampani sľuboval Wilders. Podľa Gentiloniho je teraz nutné, aby sa Európa zmenila a vzkriesila.
Bývalý švédsky minister zahraničia Carl Bildt vidí vo výsledkoch z Holandska protest proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. „Existuje v Európe hnutie proti Trumpovi? Áno, zdá sa to,“ uviedol Bildt. V tejto súvislosti pripomenul aj prezidentské voľby v Rakúsku, kde Alexander Van der Bellen porazil svojho rivala Norberta Hofer z pravicovej protiimigračnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ).
Wilders: Džin sa do fľaše už nevráti
Šéfovia dvoch v súčasnosti najsilnejších holandských strán, premiér Mark Rutte a populista Geert Wilders, odovzdali svoje volebné hlasy vo volebných strediskách v Haagu. Holandský kráľ na rozdiel od nich voliť nešiel. Kráľovský dvor oznámil, že kráľ Viliam Alexander „svoje právo voliť nevyužije, pretože je nestranný“. To isté platí pre jeho manželku Máximu a matku a bývalú kráľovnú Beatrix.
Premiér Mark Rutte, ktorý odvolil v základnej škole v Haagu, tam povedal, že parlamentné voľby v Holandsku môžu ukázať svetu, že je možné zastaviť to, čo označil za „nesprávny druh populizmu“.
V snahe zmobilizovať čo možno najviac voličov svojej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD), Rutte zopakoval varovanie, že napriek náskoku VVD vo väčšine prieskumov by sa Holandsko mohlo vo štvrtok zobudiť a zistiť, že „Geert Wilders vedie najsilnejšiu stranu“.
Wilders vo volebnom stredisku povedal, že „akýkoľvek bude výsledok volieb, džin sa už do fľaše naspäť nevráti“. Populistická politika, ktorej je tvárou, už v Európe zostane a dokážu to aj tohtoročné voľby vo Francúzsku a Nemecku. „Napriek tomu, čo chce elita, silnejú politici, ktorí majú absolútne odlišnú koncepciu toho, čo od nich ľudia chcú, aby urobili.“
Webová stránka zhromažďujúca údaje z hlavných prieskumov v Holandsku zverejnila svoj posledný výpočet, ktorý je dobrou správou pre premiéra Marka Rutteho.
Televízna debata vzbudila záujem
Holandskí voliči mali mimoriadny záujem o záverečnú televíznu debatu šéfov politických strán v predvečer volieb. V utorok večer ju sledovalo takmer 3,3 milióna ľudí, uviedla nadácia Viewing Research Foundation, ktorá zverejňuje údaje o sledovanosti.
Druhý najsledovanejší program boli večerné správy o 20:00 hod, vysielané štátnou televíziou tesne pred debatou, ktoré sledovalo 2,5 milióna divákov.
Hlasy volebná komisia sčítavala ručne. Návrat k tradičnému a pomalému spôsobu je podľa holandského ministra vnútra Ronalda Plasterka snahou vyvrátiť najrôznejšie podozrenia z manipulácií s výsledkami v čase množiacich sa správ o hackerských útokoch.
Holandské voľby boli prvé v rade dôležitých hlasovaní, ktoré môžu v tomto roku výrazným spôsobom ovplyvniť ďalšiu podobu európskej politiky. K voľbám pôjdu tiež Francúzi a Nemci.