Nemecko a niekoľko ďalších európskych štátov sa v posledných týždňoch dostali do sporu s Ankarou v súvislosti s jej snahou lobovať medzi tureckými voličmi v zahraničí. V Nemecku je v aprílovom referende oprávnených voliť 1,4 milióna Turkov. Referendum by v prípade schválenia zmien v ústave poskytlo väčšie právomoci prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi a v Turecku by sa tak zaviedol prezidentský systém vládnutia.
„Fakt, že spolková vláda ešte nevyužila možnosti dostupné na základe medzinárodného práva, nie je voľnou vstupenkou do budúcnosti,“ povedal Peter Altmaier, vedúci úradu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
„Zákaz vstupu bude až poslednou možnosťou – vyhradzujeme si právo urobiť to,“ povedal Altmaier, člen Merkelovej kresťanských demokratov, pre mediálnu skupinu Funke.
Erdogan minulý týždeň ostro slovne zaútočil na nemeckú vládu po tom, ako úrady v Nemecku zabránili tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušoglovi i ďalším členom jeho Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) propagovať medzi Turkami hlasovanie v referende za zmeny v ústave.
Turecká vláda tiež v ostatných dňoch pozastavila všetky diplomatické kontakty na vysokej úrovni s Holandskom. Reagovala tak na rozhodnutie tejto krajiny odoprieť Čavušoglovi právo na príchod do krajiny a vykázať tureckú ministerku sociálnych vecí a rodiny Fatmu Kayaovú. Obaja politici chceli vystúpiť na predreferendových zhromaždeniach v Rotterdame.
Stretnutiam tureckých politikov s voličmi zabránili aj Rakúsko a Švajčiarsko. Podobný míting vo Francúzsku sa však mohol uskutočniť.