V stávke síce nebol nexit, podľa vzoru brexitu, a nehrozilo ani, že moc dobyje neriadená strela typu Donalda Trumpa, pred jarnými francúzskymi a jesennými nemeckými voľbami sa však s napätím očakávalo, ako uspeje euroskeptická a protiimigrantská Strana pre slobodu Geerta Wildersa.
Foto: Reuters, MICHAEL KOOREN
Volebné miestnosti uzavreli večer o deviatej. Povolebná noc sa však črtala byť mimoriadne dlhá. Holanďania sa totiž v obave pred hackerskými útokmi a možnými manipuláciami vrátili k starému spoľahlivému, zato však ťažkopádnemu a pomalému ručnému sčítaniu hlasov.
Wilders, ktorého populisti takmer dva roky viedli v prieskumoch, zrejme tušil, že jeho strana napokon nebude najúspešnejšia. V posledných dňoch ju s rastúcimi preferenciami predstihla Ľudová strana za slobodu a demokraciu premiéra Marka Rutteho.
Foto: Reuters, YVES HERMAN
Obe najväčšie strany za posledný týždeň profitovali z vyostrenia vzťahov s Tureckom po tom, čo Haag tureckým politikom nedovolil viesť predreferendovú kampaň v Holandsku. Premiér, ktorého ráznu, ale pokojnú reakciu na roztržku s Ankarou kladne ocenilo bezmála deväťdesiat percent Holanďanov, však bodoval podstatne viac než Wilders, ktorý podľa neho len „tweetoval z pohovky“.
Po sčítaní 95 percent hlasov je Rutteho liberálna Strana za slobodu a demokraciu (VVD) na prvom mieste so ziskom 33 kresiel v 150-člennej dolnej komore parlamentu. S 20 kreslami nasleduje Strana za slobodu (PVV) populistického politika Geerta Wildersa.
Na treťom mieste sú so zhodným počtom 19 mandátov dve strany – kresťanskí demokrati (CDA) a centristi z D66. Nasledujú Socialistická strana (SP) a Zelená ľavica (GL), ktoré by mali obsadiť po 14 kresiel.
Účasť na voľbách bola vysoká: podľa odhadov dosiahla 79 percent, v porovnaní so 75 percentami z roku 2012.
Populisti, ktorí aj keby vyhrali voľby, by zostali v opozícii, lebo žiadna strana sa s nimi nechystala vytvoriť vládu, odmietajú hovoriť o neúspechu. „Nech bude výsledok dnešných volieb akýkoľvek, džin sa už do fľaše naspäť nevráti a táto vlastenecká revolúcia, či už dnes, alebo zajtra, sa uskutoční,“ vyhlásil Wilders po odovzdaní hlasu. Názory, aké zastáva jeho strana a jej podobné zoskupenia po celej Európe, podľa neho budú trvalou súčasťou politiky. „Už teraz sme jedným z veľkých víťazov volieb, pretože sme ostatným dokázali vnútiť naše témy,“ dodal.
Rutte, napriek povzbudzujúcim prognózam, do poslednej chvíle mobilizoval svojich stúpencov, aby prišli voliť. Jeho obavy pramenili z toho, že ešte včera pätnásť percent voličov nebolo rozhodnutých, komu odovzdajú hlas. Premiér apeloval na zodpovednosť spoluobčanov v čase, keď podľa neho na krajinu tulipánov s napätím hľadí celá Európa.
Holandské voľby označil za štvrťfinále pred francúzskym semifinále a nemeckým finále, ktorých výsledky by Wildersovo víťazstvo mohlo negatívne ovplyvniť. „Zvyšok sveta by sa po brexite a amerických voľbách dočkal ďalšieho víťazstva populizmu zlého druhu,“ varoval.
Foto: SITA/AP, Peter Dejong
Od včerajších holandských volieb bolo nereálne očakávať jednoznačný výsledok. Volebný systém, pri ktorom sa do parlamentu môže dostať strana aj so ziskom necelého jedného percenta hlasov, to jednoducho neumožňuje. V Holandsku neplatí, že víťaz berie všetko, ako v prípade brexitu či Donalda Trumpa. Voliči si mohli vyberať medzi 28 stranami, z ktorých podľa prognóz až polovica bude mať parlamentné zastúpenie. Analytici očakávajú, že budúcu vládnu koalíciu bude musieť vytvoriť až päť strán. Na rozdrobenej politickej scéne sa preto očakávajú zdĺhavé koaličné rokovania.
„Wilders nezohrá žiadnu rolu pri zostavovaní vlády,” predpovedal pre denník Guardian politológ z Amsterdamskej slobodnej univerzity André Krouwel. "V kampani však zohral významnú rolu a v tomto zmysle už vyhral, pretože dve najväčšie stredopravicové strany si čiastočne osvojili jeho politiku,“ dodal.