Spojené štáty majú podľa jeho slov „životne dôležitý záujem z hľadiska národnej bezpečnosti“ zastaviť šírenie toho druhu chemických zbraní, aké sýrska vláda tento týždeň použila proti svojim občanom.
Napriek tomu Trumpove kroky nenechávajú nikoho na pochybách, že – prinajmenšom v tomto prípade – sa jeho pohľad na americkú úlohu vo svete zmenil. Trump rozhodne nie je prvý prezident, ktorý prehodnotil svoje názory potom, čo prevzal kontrolu nad najmocnejšou armádou na svete. Vzhľadom na to, že takto zásadný posun nastal iba 77 dní od Trumpovho nástupu do úradu, mohlo by ísť o najrychlejší názorový prerod z nedávnych čias.
Foto: Reuters, AMMAR ABDULLAH
Trump celé roky varoval amerických lídrov, že Sýria je nebezpečný začarovaný kruh. Teraz uviedol, že ním pohli dojemné zábery mŕtvych telíčok malých sýrskych detí, ktoré po chemickom útoku obleteli svet. Smútil nad „krásnymi deťmi“, ktoré boli medzi desiatkami ľudí otrávených smrtiacim plynom, a obvinil sýrskeho prezidenta Bašára Asada, že „zadusil“ vlastných obyvateľov.
Jeho pocit, že Spojené štáty „majú povinnosť chrániť“, je ozvenou argumentov používaných niektorými z najzanietenejších Trumpových kritikov. Táto doktrína, ktorú prijala predovšetkým bývalá vyslankyňa Baracka Obamu na pôde OSN Samantha Powerová, stavia na presvedčení, že svetové veľmoci majú povinnosť chrániť civilistov pred konfliktom, predovšetkým tým, ktorý prichádza zo strany ich vlastných vlád.
Blízky východ nebol pre Trumpa témou
Trump viedol predvolebnú kampaň s úplne odlišnou víziou národnej zahraničnej politiky. Tá jeho takmer hraničila s izolacionizmom a sústredila sa na prehodnotenie obchodných dohôd s medzinárodnými partnermi. Konkrétne vyhlásil, že Blízky východ je oblasťou, ktorej dúfa, že sa Spojeným štátom podarí vyhnúť.
A napriek tomu mu počas veľmi krátkej doby jeho rozhodnutie vnoriť Spojené štáty hlbšie do sýrskeho konfliktu vynieslo aplauz z radov vlastnej strany, a ak ho demokrati nechvália, potom sú ich reakcie tlmené či nulové. Čo len dokazuje, ako je frustrácia z americkej nečinnosti v Sýrii zastúpená na oboch stranách.
Foto: Reuters, Courtesy U.S. Navy
„Otázkou teraz je, aké budú následky a reakcie, a aké sú prezidentove strategické a dlhodobé ciele a plány, pokiaľ ide o americké zapojenie v Sýrii,“ povedal senátor Jack Reed, najvyššie postavený demokrat vo výbore pre ozbrojené služby.
Obamu kritizoval
Trumpovo rozhodnutie je ešte pozoruhodnejšie vo svetle jeho verejne proklamovaného nesúhlasu s úderom na Sýriu v čase, keď rozhodnutie ležalo na pleciach jeho predchodcu v Bielom dome. V septembri 2013 sa Trump opakovane na sociálnej sieti Twitter obracal na Obamu s výzvou, aby nezaútočil na Sýriu po ďalšom chemickom útoku.
„Znovu pozývam nášho naivného vodcu, aby neútočili na Sýriu – ak to urobí, stane sa množstvo zlých vecí a USA z toho boja nebudú mať nič!“ napísal. O dva dni neskôr pripojil: „Útok by nemal žiadne svetlé stránky, zato ohromné nevýhody.“
Obama údery takmer nariadil, ale nakoniec sa stiahol späť. Vyzval na hlasovanie v Kongrese, ktoré sa nikdy neodohralo, a potom podporil ruský plán na odstránenie sýrskych zásob chemických zbraní. Ten zjavne s ohľadom na posledný útok zlyhal.
Foto: Reuters, OMAR SANADIKI
Aj keď Trump Obamu ostro kritizoval za to, že je slabý a nerozhodný, ako prezidentský kandidát trval na tom, že Sýria je bludný kruh, ktorému by sa Spojené štáty mali vyhnúť.
A ešte pred týždňom dvaja najvyššie postavení Trumpovi diplomati, minister zahraničia Rex Tillerson a veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Nikki Haleyová, naznačovali, že by USA mohli zaujať postoj nezasahovania do občianskej vojny, ktorá zabila státisíce ľudí a milióny ďalších vyhnala z domovov.
Podpora od vlastných
Dlhodobé následky náhleho Trumpovho názorového posunu sú viac ako neisté. Ale zdá sa, že jeho stúpenci sú ochotní jeho rozhodnutie prijať.
„Prezident Trump si dnes v noci viac než vyslúžil medzi pochybovačmi doma aj v zahraničí druhú alebo tretiu šancu prehodnotiť názor na neho,“ povedal republikánsky stratég Kevin Kellems, ktorý tiež pôsobil ako poradca bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho.
Odkaz do sveta
Okrem jasného odkazu vyslaného Assadovi sú údery tiež signálom pre Rusko a Irán, hlavných sýrskych mecenášov, a tiež pre Čínu, ktorá podľa mienky Spojených štátov nerobí dosť pre to, aby zastavila jadrové snahy Severnej Kórey.
Trump nariadil úder v čase, keď hostil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo svojej rezidencii na Floride a na programe ich stretnutia bola okrem iného otázka, ako dostať pod kontrolu severokórejské programy jadrových zbraní a balistických rakiet. „Tento krok jasne dokazuje, že je prezident ochotný prijať rozhodnú akciu, ak je to potrebné,“ vyhlásil Tillerson.