Francúzsko je neisté a nervózne, tvrdí expert Martin Michelot

Štyria kandidáti sú v hre. Z nich sa ktorýkoľvek môže dostať do druhého kola francúzskych prezidentských volieb.

22.04.2017 14:00
debata (30)

V prvom kole, ktoré sa koná už zajtra, však budú mať nárok len dvaja. Bude to centrista Emmanuel Macron, pravicová extrémistka Marine Le Penová, republikán François Fillon alebo ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon?

Neistotu ešte podporil štvrtkový teroristický útok v centre Paríža, pri ktorom páchateľ zastrelil policajta. "Nevieme, čo sa stane. Okrem toho sme svedkami obrovskej polarizácie medzi voličmi,“ povedal pre Pravdu expert na francúzsku politiku Martin Michelot z Inštitútu pre európsku politiku-EUROPEUM.

Foto: Pravda
francuzsko, volby

Ako môže prvé kolo francúzskych prezidentských volieb ovplyvniť teroristický útok v Paríži?
V tejto chvíli sú pozície prvých štyroch kandidátov veľmi vyrovnané. Takže, aj keby mal útok malý efekt, môže sa prejaviť pomerne výrazne. Dá sa povedať, že to nahráva Marine Le Penovej. Ale na druhej strane sú jej voliči už jednoznačne rozhodnutí, že jej dajú hlas. Znamená to však aj to, že už nemá veľký priestor na získanie ďalších stúpencov, keďže spoločnosť je veľmi polarizovaná. Voliči majú malý záujem meniť pozície. Le Penová môže získať 25 až 30 percent hlasov ľudí, ktorí tvrdia, že nevedia, koho budú voliť. Nič nesvedčí o tom, že Francúzi, ktorých volebná debata nezaujíma, zrazu budú odovzdávať hlasy na základe otázok súvisiacich s bezpečnosťou. Takže Le Penovej môže útok pomôcť. Možno to zvyšuje jej šance, aby tesne vyhrala prvé kolo. Ale nie na to, aby zvíťazila v druhom. Dá sa totiž povedať, že jej návrhy sú v zásade neakceptovateľné pre 75 percent obyvateľstva.

Čo cíti pred hlasovaním Francúzsko?
Krajina je neistá a nervózna. Je to prvý raz v histórii prezidentských volieb, že máme štyroch kandidátov, ktorí majú reálnu šancu postúpiť do druhého kola. Rozdiel medzi nimi je podľa prieskumov na úrovni štatistickej chyby. Nevieme, čo sa stane. Okrem toho sme svedkami obrovskej polarizácie medzi voličmi. Štyria hlavní kandidáti predstavujú drasticky odlišné vízie. Je to jedna z najproblema­tickejších častí kampane.

V čom sa to prejavuje?
Môže to mať dopad aj na druhé kolo. Už som spomenul polarizáciu, ktorá by mohla ovplyvniť aj účasť. Tá je zvyčajne na úrovni 80 až 85 percent. Je taká nešťastná kombinácia rozdelenej spoločnosti a istej atmosféry, z ktorej môžu vyťažiť extrémisti. Pre progresívnych, liberálne orientovaných voličov je to ťažký moment. Bez ohľadu na to, kto postúpi do druhého kola, uvidíme, akých voličov získa. Je dosť možné, že po voľbách budeme svedkami pomerne značnej nestability.

Je polarizácia v prvom rade o politickej ponuke kandidátov, alebo to ide ešte hlbšie do francúzskej spoločnosti?
Najmä Le Penová a Fillon zmenili voľby na referendum o nich samých. Nie je to hlasovanie o programe, riešeniach, myšlienkach. Ide len o to, či ich ľudia majú radi, alebo ich pokladajú za vinných. Fillon v súvislosti s finančným škandálom jeho manželky vyhlásil, že len ľudia ho môžu súdiť. Podobne Le Penová z toho robí referendum o jej osobe. Prispieva to k polarizácii.

Martin Michelot.
Martin Michelot Martin Michelot.

Po vlaňajšej výhre Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách a úspešnom referende o brexite sa zdá, že všetko je možné. Čo je možné vo Francúzsku? Všetko? Výhra krajne pravicovej Le Penovej či radikálne ľavicového Mélenchona?
Čo sa týka Le Penovej, môžeme sa pozrieť na niekoľko sociologických aspektov, na základe ktorých by sa dalo povedať, že nevyhrá. Len okolo 40 percent voličov podporuje Národný front preto, že verí v jeho myšlienky. Väčšina jeho stúpencov odovzdáva hlasy z protestu. Len okolo 40 percent podporovateľov Národného frontu berie za svoje jeho myšlienky o národnej identite. Ledva 20 percent voličov Le Penovej sa stotožňuje s jej ekonomickými názormi. Ale iba približne pätina všetkých Francúzov si myslí, že je čestná, dobrá a že pôsobí prezidentsky. V prvom kole za tej extrémnej polarizácie to môže pre Le Penovú fungovať. Ale jej príšerné vyjadrenia z posledných týždňov, že Francúzsko nenesie zodpovednosť za deportáciu židov, svedčia o tom, že stráca pôdu pod nohami. Že nie je dôveryhodná v ekonomickej oblasti, tak sa opiera o veci ako otázky identity, migrácie či náboženstva.

Štyria hlavní kandidáti predstavujú drasticky odlišné vízie. Je to jedna z najproblema­tickejších častí kampane.

Spomenuli ste protestné hlasy. Sú tie aj za Macronom? Je jeho popularita o hľadaní novej tváre a potrestaní súčasného establišmentu? Je to kandidát, ktorý je do veľkej miery politickým nováčikom a nestojí za ním žiadna strana.
Áno. Povedal by som, že jeho podpora je založená na civilizovaných protestných hlasoch. Macron je vo svojej podstate produktom zlyhaní socialistických a konzervatívnych primárok. Z nich vzišli kandidáti, ktorí sú veľmi vzdialení od stredových pozícií vlastných strán. Preto je Macron schopný „okupovať“ centristický priestor. Samozrejme, Fillona ešte poškodil škandál s peniazmi pre manželku. Hlas pre Macrona je aj protestom v tom zmysle, že odráža väčšie zlyhanie tradičných vládnych strán. Tie nedokázali dostať z Francúzsko z krízy a urobiť z neho krajinu 21. storočia.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Francúzsko #kandidáti #Martin Michelot #francúzske voľby #EUROPEUM