Momentálne ste vo Francúzsku. Aká atmosféra vládne v krajine po prvom kole prezidentských volieb?
Cítiť aj frustráciu. Veď množstvo ľudí volilo a ich kandidáti nepostúpili do druhého kola. Teraz si budú zo svojho pohľadu musieť vybrať medzi tým, kto je pre nich menšie zlo. Okrem toho nepostúpili predstavitelia tradičných strán, socialistov a republikánov. Stalo sa to po prvý v histórii francúzskej piatej republiky (nazýva sa takto ústavný systém krajiny od roku 1958, pozn. red.). Je to zásadná systémová zmena.
Aké budú na to reakcie?
Je to zmena politických trendov. Socialisti absolútne pohoreli, ich kandidát Benoit Hammon získal len niečo viac ako šesť percent hlasov. Musia sa reformovať. Otázkou je, či sa priblížia k Jeanovi-Lucovi Mélenchonovi. Tradičná pravica tiež musí uvažovať, čo bude robiť ďalej. Uvidí sa, ako budú Republikáni reagovať na Macrona.
Čo s Macronom, to je teda hlavná otázka pre francúzsku politickú scénu? Socialisti aj Republikáni ho budú podporovať v druhom kole.
Všetci predpokladajú, že Macron vyhrá. Aj preto už každý politik viac myslí na parlamentné voľby v júni. Bude to kľúčové. Socialisti asi budú hrať menšiu úlohu v Macronovej vláde, ak vyhrá. Republikáni riešia otázku toho, kto ich povedie. Ich prezidentský kandidát François Fillon čelí veľkej kritike. Môže to viesť aj k štiepeniu strany. V tomto sa bude musieť pohybovať Macron.
Je jasné, že sa obáva, aby sa nedostal pod príliš veľký vplyv socialistov, ak by sa im podarilo predsa len sa zorganizovať a vo väčšom počte preniknúť do parlamentu. A ešte viac sa bojí, že ho Republikáni potiahnu niekam, kam nechce. Macron tvrdí, že chce zmeniť systém, že chce byť sám sebou. Ale o tom viac rozhodnú výsledky parlamentných volieb ako on sám.
Spomenuli ste, že všetci predpokladajú, že Macron vyhrá. Za akých okolností môže zvíťaziť Le Penová?
Prieskumy ukazujú, že Macron by mohol vyhrať v pomere asi 60 k 40 percentám. Do značnej miery však jeho šance závisia od toho, ako budú voliť stúpenci Republikánov. Okolo 30 percent z nich podľa prieskumov tvrdí, že budú voliť Le Penovú.
Podobe sa plánuje zachovať aj časť Mélenchonových voličov. Potom tu máte asi päť percent podporovateľov Nicolasa Dupont-Aignana. Nebude to prekvapenie, keby sa Macron a Le Penová v prieskumoch k sebe priblížili. Okrem toho sa môže stať aj niečo nečakané.
Čo by to mohlo byť?
Ďalší teroristický útok, ktorý by vyvolal hnev voličov a posilnil by Le Penovú. Rizikom pre Macrona je aj jeho neskúsenosť. Hovorí veci, ktoré sa mnohým voličom nepáčia. Vyhlásil, že neexistuje francúzska kultúra. Povedal, že francúzsky kolonializmus bol zločin proti ľudskosti. Aj pre veľa ľavičiarov tým zašiel priďaleko.
Macron už ukázal, že vie ísť aj sám proti sebe, že sa mu niekedy pošmykne jazyk. Bude zaujímavé sledovať debaty medzi kandidátmi. Le Penová v nich dokáže byť dobrá. Bude zásadným spôsobom testovať Macronove názory. Najmä, čo sa týka Európskej únie.
Bude to hrať dôležitú úlohu v kampani?
Pozrite sa na výsledky prvého kola. Euroskeptici predstavovali asi viac ako 50 percent ľudí, ktorí odovzdali hlasy. Le Penová sa to určite bude snažiť využiť. Bude to do istej miery súboj medzi internacionalistickými pozíciami, ktoré predstavuje Macron, a jej nacionalistickými.
Veľa ľudí vo Francúzsku, bez ohľadu na to, či sú pravičiari, alebo ľavičiari, je tak trochu znepokojených z toho, ako si Macron predstavuje pozíciu ich krajiny vo svete. Už spomenutý výrok, že neexistuje francúzska kultúra, je v tomto symbolický. Toho sa týkajú aj ekonomické pozície kandidátov. Le Penová podporuje protekcionizmus. Všetky tieto otázky budú na pretrase a ovplyvnia rozhodovanie sa voličov v najbližších dvoch týždňoch.
Macronovo víťazstvo si želá väčšina lídrov EÚ. Le Penovú nepriamo podporili americký prezident Donald Trump či šéf Kremľa Vladimir Putin. Je to možno tiež prejav súboja medzi internacionalizmom a nacionalizmom. Čo by znamenal prezident Macron pre úniu a čo prezidentka Le Penová?
V jej prípade sú pozície jasné. Le Penová by chcela referendum o vystúpení Francúzska z eurozóny a potom prípadne aj z EÚ. Macron je proeurópsky a zdôrazňuje to. Nemyslím si však, že ho úplne potešilo, keď mu blahoželal predseda Európskej komisie. Tieto veci môžu byť nepríjemné aj pre Macronových stúpencov, ktorí nechcú, aby sa cudzinci miešali do francúzskej politiky.
Teraz nevieme, či Macron v kampani bude dávať až taký dôraz na proeurópske názory. Najmä ak by chcel získať niektorých Mélenchonových voličov. Ale v opačnom garde sa to týka aj Le Penovej. Ak chce k sebe prilákať umiernenejších voličov, musí sa zamyslieť nad tým, ako ďaleko chce zájsť v protieurópskych pozíciách.
Čo očakávajú Francúzi od budúcnosti v súvislosti s voľbami?
Je tu niečo, o čom sa veľa nehovorí. Podľa mnohých pozorovateľov už súčasný ústavný systém Francúzska nedokáže reagovať na potreby ľudí, na to, ako sa chcú vyjadrovať k dianiu. Pozrite sa, koľko ľudí volilo Len Penovú alebo Mélenchona, alebo malé strany. Je potrebné venovať sa tejto frustrácii, ktorú som spomenul už aj na začiatku.
Francúzsko musí uvažovať nad iným systémom. Jeho obyvatelia sú revoluční. Ak sa nič nezmení, môžu vyjsť do ulíc, štrajkovať, či použijú iné prostriedky. Z dlhodobého hľadiska mám z tohto vývoja obavy.