V boji o Balkán sa iskrí

Jeden kandidátsky štát NATO na Balkáne spečatil svoje euroatlantické smerovanie, druhý zostáva otrasený z vyostrenia boja o moc, pri ktorom v parlamente tiekla krv.

29.04.2017 10:00
macedonsko Foto: ,
Líder sociálnych demokratov Zoran Zaev s rozbitou hlavou opúšťa parlament.
debata (51)

Čiernohorskí zákonodarcovia ratifikovali prístupový protokol a spravili tak rozhodujúci krok, aby sa ich krajina stala 29. členom aliancie. Macedónski poslanci sa zase spamätávajú z dramatickej noci, keď do parlamentu vtrhol dav nacionalistov, rozzúrený zvolením etnického Albánca za nového predsedu zákonodarného zbo­ru.

Násilnosti v Skopje, pri ktorých sa zranili desiatky ľudí vrátane troch poslancov, odsúdila Európska únia i NATO. Moskva z vyvolania nepokojov obvinila Západ.

Rozbuškou bol pokus sociálnych demokratov Zorana Zaeva v spojenectve s albánskymi stranami prelomiť obštrukcie, ktorými národní konzervatívci dlhoročného premiéra Nikolu Gruevského už niekoľko mesiacov blokujú prevzatie moci novou parlamentnou väčšinou. Keď Zaev oznámil, že za nového šéfa parlamentu bol zvolený príslušník najväčšej národnostnej menšiny, ktorá tvorí štvrtinu macedónskeho obyvateľstva, do budovy vtrhlo asi dvesto rozzúrených stúpencov Gruevského a poslancov znepriateleného tábora napadli. Krvácajúceho Zaeva, ktorému útočníci rozbili hlavu, i ďalších poslancov jeho novej koalície musela do bezpečia vyviesť polícia.

Zaev už pred dvoma mesiacmi oznámil prezidentovi Ďorge Ivanovovi, spojencovi Gruevského, že má dostatočnú podporu na vytvorenie väčšinovej vlády. Hlava štátu mu však mandát odmietla udeliť s odôvodnením, že za dohodou sociálnych demokratov s etnickými Albáncami stojí Tirana a „bolo by protiústavné realizovať záujmy inej krajiny“.

Európska únia odvtedy márne upozorňuje Ivanova i Gruevského, že neuznanie parlamentnej väčšiny je nedemokratické a ohrozuje nielen eurointegračné ambície kandidátskej krajiny, ale aj jej vnútropolitickú stabilitu. Brusel privítal zvolenie nového predsedu macedónskeho parlamentu, Moskva, naopak, podporila postoj Ivanova i Gruevského, že voľba je pre porušenie procedurálnych postupov neplatná. Ruské médiá i časť srbských pritom rovnako ako Gruevského tábor šíria konšpiračnú teóriu, že pokus Zaeva uchopiť moc je súčasťou medzinárodného sprisahania s cieľom vytvoriť Veľké Albánsko.

Zaev vyslovil presvedčenie, že krajina sa priblížila k prekonaniu vnútropolitického patu. „Máme predsedu parlamentu, budeme mať aj vládu,“ citoval ho portál B92.

Podobný dramatický konflikt prozápadných a proruských síl pred pol rokom prežila aj Čierna Hora. Noc po parlamentných voľbách, v ktorých znova zvíťazili prozápadné sily, sa v Podgorici rozpútali násilnosti. Podľa čiernohorskej prokuratúry chceli sprisahanci, medzi ktorými boli Rusi i Srbi, vtrhnúť do parlamentu a priviesť k moci proruskú koalíciu, aby tak zabránili vstupu krajiny do NATO. Moskva akýkoľvek podiel na pokuse o prevrat odmietla.

Proruská opozícia hlasovanie o vstupe do NATO bojkotovala. V čase schvaľovania prístupového protokolu uskutočnila protestnú demonštráciu. Sľúbila na nej, že keď príde k moci, postará sa o vystúpenie Čiernej Hory z NATO. Aj vďaka zosilneným bezpečnostným opatreniam násilie tentoraz neprepuklo. Šéf vládnucej strany Milo Djukanovič však opozíciu obvinil, že na príkaz Ruska „šermuje nenabitou zbraňou“.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Čierna Hora #Macedónsko