Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

26.05.2017 19:02
GLOBSEC 2017 Foto: ,
Zľava: Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, prezidentka Chorvátskej republiky Kolinda Grabar-Kitaroviæ, prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska a prezident Poľskej republiky Andrzej Duda počas otvorenia 12. ročníka medzinárodného bezpečnostného fóra Globsec 2017.
debata (63)

Podujatie sa zaoberá bezpečnosťou, zahraničnou politikou, ale aj tým, ako technologické inovácie vplývajú na politiku a spoločnosť. Je to už dvanásty, a zatiaľ najväčší, ročník Globsecu. Zúčastňuje sa na ňom 1 300 ľudí.

"Svet je ako kolotoč, musíme pochopiť, čo sa deje. Globsec je o adaptácii na budúcnosť,“ povedal na začiatku konferencie veľvyslanec Rastislav Káčer, ktorý je čestným predsedom Globsecu.

"Stretávame sa za ťažkých časov. Ľudia zomierajú. Pravidlá neexistujú alebo nie sú dodržiavané,“ pripomenul slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Podľa neho je Globsec aj príležitosť na demokraciu. "A keď tá zlyhá, prichádzajú na rad vojaci,“ pripomenul šéf diplomacie.

Výziev je viac než dosť. Ako pripomenul teroristický útok v Manchestri, zaistenie bezpečnosti občanov zostáva problémom súčasnosti. Ale zároveň sa politickí lídri a experti zamýšľajú aj nad širším strategickým kontextom. Európska únia hovorí o možných scenároch fungovania. NATO sa zaoberá zvyšovaním obranných výdavkov. Politici vo viacerých krajinách čelia vlnám populizmu a extrémizmu. A to všetko sa deje v situácii, keď sa spoločnosti učia, čo to znamená žiť v atmosfére dezinformácií, propagandy a falošných správ.

"Nie všetko je na Googli. Musíte chápať aj súvislosti. Potom viete, ako demokracia funguje,“ pripomenul na Globsecu aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

"V poslednom čase bojujeme s tým, ako udržať západné inštitúcie, či je to NATO, alebo EÚ, ako spoločenstvo skutočne demokratických krajín založených na spoločných hodnotách. Dovolili sme nepriateľom slobodného sveta, aby sa dostali do našich hláv, aby sa príliš miešali do našich záležitostí. Nechali sme naše voľby, aby sa zmenili na hru prežitia týkajúcu sa nášho demokratického osudu,“ vyhlásil slovenský prezident Andrej Kiska v otváracej reči podujatia.

Čo na aktuálnu situáciu V4?

Debata o tom, kam sa uberáme, sa týka, samozrejme, aj regiónu strednej Európy. V piatok sa v jednej diskusii stretli Lajčák a jeho rezortní kolegovia z Maďarska a Poľska, teda Péter Szijjártó a Witold Waszczykowski. Ako sa na budúcnosť adaptuje visegráska štvorka? Hoci krajiny v strednej Európe stále mnohé spája, nad ich vzťahmi visia aj viaceré otázniky. Kým z Bratislavy zaznieva, že Slovensko chce byť v jadre prípadnej viacrýchlostnej EÚ, najmä Varšava a Budapešť sú na inej vlne.

"Tento koncept priniesol dve reakcie,“ reagoval na viacrýchlostnú úniu Milan Nič, analytik z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. "Krajiny v západnej Európe majú z eurozóny pocit, že ich niečo zdržuje. Preto sa pozerajú na spôsoby prehĺbenej integrácie. Na druhej strane to vyvolalo obavy v štátoch strednej a východnej Európy, že je to cesta k druhoradému členstvu.

V rámci V4 táto nová dynamika súvisí s tým, že Poľsko a Maďarsko majú vlády, ktoré si neželajú hlbšiu integráciu ani v niektorých čiastkových veciach, s výnimkou obrany. Slovensko je však v eurozóne. Česko tam nie je, ale má opačné postoje a rétoriku ako Poľsko a Maďarsko,“ pripomenul Nič.

"V4 teraz vnímam viac ako jednu visegrádsku dvojku a druhú visegrádsku dvojku. Dokonca aj čo sa týka najzložitejšej otázky, čo je migrácia, mám pocit, že vidím väčšiu otvorenosť v Bratislave a Prahe ako vo Varšave a v Budapešti,“ povedala pre Pravdu Nathalia Tocciová, riaditeľka rímskeho Inštitútu pre medzinárodné vzťahy a poradkyňa Federicy Mogheriniovej, vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

© Autorské práva vyhradené

63 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #bezpečnosť #GLOBSEC #zahraničná politika