Panamského Noriegu si USA pestovali a potom aj uťali, zomrel vo veku 83 rokov

Jeho rapavé líca, poznačené kiahňami, pre ktoré mu prischla prezývka ananásová tvár, kedysi poznal celý svet. Bývalý panamský diktátor Manuel Noriega, ktorý zomrel v noci na utorok vo veku 83 rokov, bol typický produkt studenej vojny, keď veľmoci viedli po svete rad zástupných konfliktov a k miestnym vládcom si vytvárali vzťah na základe pragmatického hesla: "Áno, je to bastard, ale náš bastard."

30.05.2017 07:38 , aktualizované: 31.05.2017 09:13
debata (66)

Noriega bol zloduch, ktorého si na hrudi chovali Spojené štáty, a keď sa im vymkol z rúk, neváhali vyslať armádu do najmasívnejšej vojenskej výpravy od Vietnamu, aby ho v Paname zvrhla.

Koncom roku 1989, keď Česi a Slováci boli zamestnaní svojou nežnou revolúciou, na opačnom konci sveta sa odohrala vojna, ktorá vzhľadom na malé rozmery krajinky, známej svojím strategicky dôležitým kanálom spájajúcim oceány, vonkoncom nebola malá. Vtedajší americký prezident George Bush starší proti vzpierajúcemu sa diktátorovi vyslal až 27-tisíc vojakov.

„Už toho bolo dosť,“ vyhlásil vtedajší šéf Bieleho domu. "Generál Noriega predstavuje hrozbu pre 35-tisíc amerických občanov v Paname, ktorých životy musím chrániť,“ dodal. Pri invázii zahynulo 23 amerických vojakov a ďalších tristo bolo zranených. Panamské straty na životoch OSN odhadla na vyše päťsto.

Najvyšší veliteľ armády 1983 až 1989

Generál Noriega ovládal Panamu ako najvyšší veliteľ armády šesť rokov, od decembra 1983 do decembra 1989. Zvyšok života strávil vo väzniciach najskôr v USA, potom vo Francúzsku a na záver v Paname. Niekdajší informátor CIA a neskôr usvedčený obchodník s drogami tak prežil za mrežami posledných viac ako 27 rokov.

Pre vojenskú kariéru sa Noriega rozhodol už v mladosti. Absolvoval vojenskú školu v Peru, ďalšie vojenskej vzdelanie si v oblasti kontrašpionáže a psychologických operácií doplnil na amerických základniach.

V roku 1968 si Noriegu za šéfa spravodajských služieb Panamy vybral Omar Torrijos, ktorý sa krátko predtým dostal k moci vojenským prevratom. V tom čase už Noriega pracoval pre CIA. Dodával jej informácie o kubánskom vodcovi Fidelovi Castrovi a bol kľúčovým človekom americkej tajnej služby aj pre Salvador a Nikaraguu, kde USA tajne vyzbrojovali ultrapravicové protivládne jednotky. V osemdesiatych rokoch si CIA istý čas platila Noriegu aj za to, že jej pomáhal v boji proti pašerákom drog v Kolumbii.

V roku 1983 sa Noriega stal najvyšším veliteľom armády, a de facto tak ovládal krajinu, aj keď formálne stále existoval úrad prezidenta, v ktorom sa za generálovej diktatúry vystriedalo niekoľko figúrok. CIA Noriegovi tolerovala autoritatívne vládnutie aj brutálne zúčtovanie s politickými oponentmi.

Z pôvodného spojenca sa stal jeho nepriateľ

Položili ho až konkrétnejšie informácie o tom, že spolupracuje s nepriateľskými tajnými službami i s kolumbijským medellínskym drogovým kartelom. Američanov pobúrilo najmä to, že Noriega predával Castrovi panamské pasy, ktoré využívali nielen kubánski, ale aj sovietski agenti.

Vo februári 1988, keď bol Noriega v USA obžalovaný z účasti na obchode s drogami a z prania špinavých peňazí, sa panamský prezident Eric Arturo Delvalle pokúsil zbaviť Noriegu funkcie veliteľa ozbrojených síl. Armádni velitelia sa však postavili proti a parlament Delvalleho zosadil.

V máji 1989 sa konali v Paname prezidentské a parlamentné voľby, ktorých výsledky vláda anulovala, Noriega vytvoril vlastný parlament a vyhlásil sa za hlavu štátu. V septembri 1989 prerušili USA s Panamou diplomatické styky a uvalili na krajinu prísne embargo. O dva mesiace parlament zvolil Noriegu za predsedu a v decembri 1989 schválil rezolúciu oznamujúcu, že Panama je s USA vo vojnovom stave.

O pár dní nato americké jednotky vtrhli do Panamy a okrem iného vybombardovali štvrť v hlavnom meste, kde sídlil generálny štáb. Noriegu však nedostali. Utiekol a niekoľko dní sa skrýval na vatikánskej diplomatickej misii v Paname. Američanom sa vzdal až po Novom roku 1990.

V Spojených štátoch Noriegu odsúdili na 40 rokov väzenia za obchodovanie s drogami, vydieranie a pranie špinavých peňazí. Trest mu Američania neskôr skrátili. Nepustili ho však na slobodu, ale v apríli 2010 vydali Francúzsku, kde bol odsúdený za pranie špinavých peňazí.

Až v decembri 2011 sa Noriega po 22 rokoch vrátil do vlasti, putoval však rovno do väznice El Renacer v pralese v oblasti Panamského prieplavu. Tam mal stráviť ďalších dvadsať rokov za vraždy politických oponentov v časoch, keď bol pri moci. Jeho zdravotný stav sa kriticky zhoršil pred dvoma mesiacmi. Objavili mu nádor na mozgu, podrobil sa operácii a následkom neprestávajúceho krvácania skonal.

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #Panama #Manuel Noriega