Emmanuel Macron vyhral obe kolá prezidentských volieb a teraz to vyzerá tak, že jeho Republika vpred bude mať aj jednoznačnú prevahu v Národnom zhromaždení. Na čom sú postavené tieto úspechy?
Francúzi jednoducho tradične dávajú väčšinu zvolenému prezidentovi a podporujú jeho politické myšlienky. Ďalším faktorom je rozdrobená opozícia, ktorá sa správa staromódne. Ani socialisti, ani Republikáni neboli po prezidentských voľbách schopní prísť s nejakými novými návrhmi. Macron si udržiava popularitu, prvé týždne v úrade zvládol. Toto všetko prispieva k jeho politickému cunami. Mnoho ľudí volilo Republiku vpred nie pre kandidátov, ale pre Macrona. Očakávajú, že to bude nový štart pre krajinu.
Účasť v prvom kole volieb bola pomerne nízka. Je to pre Macrona problém, keďže jeho kritici tvrdia, že to oslabuje mandát prezidenta?
Pre samotného Macrona to nie je veľký problém. Ak ostatní hovoria, že ľudia neprišli hlasovať, mali by sa aj oni zamyslieť prečo. Môžu za to viniť Macrona alebo samých seba? Je to, ako keby ste vo futbale vyčítali súperovi, že ste prehrali, lebo vám strelil gól. Na druhej strane, nízka účasť, samozrejme, nie je dobrá. Odráža fakt, že polovica obyvateľov nedôveruje politikom natoľko, aby išla nejakých voliť. Nie je to však otázka len pre Macrona, ale aj pre celú politickú scénu.
Predpokladáte, že pred druhým kolom budú politici vrátane Macrona viac vyzývať Francúzov, aby išli voliť?
Nie som si istý, či by to vôbec pomohlo. Nálada po prvom kole je taká, že je všetko rozhodnuté. Dokonca si myslím, že účasť bude v druhom kole ešte trochu nižšia. Ako vravím, ľudia majú pocit, že je všetko jasné. V prvom kole prehrali v obvodoch známi politici, ministri s tridsaťročnými skúsenosťami. Je to skutočné cunami. Ľudia vidia nové tváre a dávajú im šancu.
Je to výzva pre Národný front aj pre Le Penovú. Ako kandidátka strany sa dostala do druhého kola prezidentských volieb. Teraz však nebude mať ani 15 poslancov, čo znamená, že nemôže vytvoriť v Národnom zhromaždení parlamentnú frakciu. Je to jasná porážka.
Po víťazstvách má Macron pred sebou náročnú úlohu. Sľubuje reformy Francúzska, ale aj EÚ. Je pripravený to zvládnuť?
Má mandát a myslím si, že Macronovo pôsobenie zatiaľ bolo pozitívne pre Európu, ale aj pre svet. Začal stretnutiami s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou či americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Počas kampane sa sústredil na EÚ. Je proeurópsky, čo je už vzácnosť na francúzskej politickej scéne. Ale je to súčasť jeho úspechu. Preto môže robiť aj štrukturálne reformy. Má v ruke všetky dobré karty. V Národnom zhromaždení bude mať väčšinu, takže nie je dôvod, aby reformy nepresadil. Predpokladám, že bude dostatočne múdry na to, aby to urobil čo najrýchlejšie.
Reformy, ktoré sa týkajú napríklad zmien na pracovnom trhu, asi vyženú ľudí do ulíc, najmä ak ich nepodporia odbory. Nakoľko je výzvou pre prezidenta, aby sa snažil presvedčiť aj tých Francúzov, ktorí ho nepodporili?
Na straníckej úrovni bude opozícia asi slabá. Možno na lokálnej úrovni uvidíme nezhody. Otázkou je, ako budú reagovať odbory. Macron sa bude snažiť si ich nakloniť, hoci bude presadzovať reformy. Dostal mandát na to, aby modernizoval Francúzsko.
Môžu sa tradičné pravicové a ľavicové strany po porážke ešte vzchopiť?
V politike platí, že nikdy nehovor nikdy. Ale tradičné strany zažívajú nočnú moru. Strácajú ľudí aj peniaze. V kampani neponúkli program. Iba osobné útoky. Nebola to práve atraktívna kampaň. Aj preto boli možno ľudia z nej unavení a nešli voliť. Tradičné strany sa musia vrátiť ku koreňom, teda ponúknuť program a konkrétne návrhy. Ale Macron si k sebe dokázal do vlády prilákať ľudí z pravej aj ľavej časti politického spektra. Nedá sa povedať, že by robil niečo extrémne nové. Jeho predchodcovia François Hollande či Nicolas Sarkozy však nedokázali nájsť takú podporu v Národnom zhromaždení. Pritom, keď hovoríme o reformách, všetci vedia, čo majú robiť. Každý rok máme na stole správu Európskej komisie. Ale teraz azda nastal čas, keď Francúzsko urobí, čo je potrebné.