Všetky tieto udalosti viedli k vnútropolitickým problémom, ktoré sa prejavili najmä v náraste popularity krajnej pravice. Neistota tiež poslúžila tradičnejším populistom, aby si posilnili moc, čoho príkladom sú Maďarsko či Poľsko.
Môže vôbec v tejto situácii ešte spoločne fungovať európska dvadsaťsedmička? Toľko bude mať EÚ členov po odchode Británie. Únia má na stole niekoľko scenárov budúcnosti. A už veľmi skoro môže byť jasné, ktorým smerom sa pokúsi pohnúť. EÚ netrpezlivo čaká na 24. september, keď sa v Nemecku uskutočnia voľby. Z prieskumov vyplýva, že v úrade sa udrží konzervatívna kancelárka Angela Merkelová. Európsky kurz Berlína sa však asi zásadne nezmení, ani keby ju na čele krajiny vystriedal sociálny demokrat Martin Schulz.
Slovensko má byť v jadre EÚ. Túto politickú predstavu viac ráz v posledných mesiacoch zopakoval premiér Robert Fico. "Skvele sme zvládli slovenské predsedníctvo v EÚ, máme vynikajúci imidž v EÚ, samotný minister zahraničných vecí Nemecka Gabriel povedal, že sme v jadre EÚ, len sa tam musíme držať, lebo nič nie je zadarmo,“ vyhlásil predseda vlády pred niekoľkými dňami v rozhovore pre denník Pravda.
Bude to však dlhá debata. A naozaj nebude zadarmo. Ďalšia integrácia bude viesť k odovzdávaniu právomocí. Môže to byť v oblasti obrany, fiškálnych, ale aj sociálnych či azda aj v daňových otázkach. Slovensko je momentálne, samozrejme, súčasťou najvyššej možnej miery integrácie, keďže je členom eurozóny.
Po voľbách v Nemecku budú na ďalšie štyri roky rozdané politické karty. Spolu s novou vládou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona to vytvára situáciu, keď bude EÚ zásadným spôsobom riešiť svoju budúcnosť. Zvýraznia sa rozdiely medzi jadrom únie a perifériou alebo sa podarí udržať aj viacrýchlostnú EÚ pohromade? A nehrozí, že prevážia sily, ktoré si želajú uvoľnenie integrácie?
Perspektívy jadra
"Na jadro sa dá pozrieť z dvoch perspektív. Je to to, čo už v rámci EÚ máme. Teda tú najväčšiu previazanosť, aká v únii existuje. Už dnes má viac vrstiev. Hovoríme o eurozóne, Schengene, o rôznych čiastkových formách posilnenej spolupráce. Priestor, kde sa všetky tieto nadstavby stretnú, môžeme nazvať akýmsi jadrom únie a jeho súčasťou je aj Slovensko,“ vysvetľuje pre Pravdu Zuzana Gabrižová, odborníčka na EÚ a šéfredaktorka portálu EurActiv.sk.
Expertka však pripomína, že momentálne rezonuje diskusia, ako to bude vyzerať v budúcnosti. "Na Slovensku sa o tom hovorí možno ešte viac ako inde. Diskusia svedčí o tom, že spolupráca v únii bude diferencovaná. Nie všetky krajiny sa asi budú chcieť podieľať na prehĺbenej spolupráci v oblastiach, ktoré tradične neboli predmetom integrácie. Môžeme tu spomenúť sociálne veci, obranu, bezpečnosť, výraznejšiu makroekonomickú spoluprácu či ďalšie reformy eurozóny. Toto je to jadro, ktoré na Slovensku spomíname. Neraz však k tomu zabúdame dodať, o čo v skutočnosti ide. Skôr akoby sme hovorili, že nejaké podmienky účasti v jadre sú na stole. Akoby už dnes boli nastavené kritériá a my len máme povedať, či ich prijímame, alebo nie,“ povedala Gabrižová.
V každom prípade však debatu o ďalšej integrácii treba očakávať, ako to spomínajú aj slovenskí predstavitelia. "To, čomu hovoríme nemecko-francúzsky motor, o to má záujem. Povedali to Merkelová aj Macron. Bol to plán Európskej komisie. Veci je potrebné urýchliť, lebo už v roku 2019 budeme riešiť nové zloženie inštitúcií únie,“ uviedol pre Pravdu Charles de Marcilly, šéf bruselskej pobočky Nadácie Roberta Schumana.
Podľa odborníka na úniu sa v plánoch pre budúcnosť odráža aj to, ako problémy EÚ vnímajú jej obyvatelia. "Prieskum verejnej mienky Eurobarometer ukazuje, že pre Európanov je prioritou bezpečnosť. To sa týka aj obrany, hoci to nie je úplne to isté. Vidíme kroky v tejto oblasti,“ hovorí de Marcilly.
V téme obrany skutočne únia postupuje, hoci má veľmi ďaleko od nejakej európskej armády. EÚ však vytvára štruktúry na lepšie riadenie operácií, snaží sa viac prepojiť obranný priemysel a využívať mechanizmus posilnenej spolupráce. Krajiny EÚ teraz majú prísť s návrhmi, čím môžu prispieť.
"Ďalšia priorita sa týka hospodárstva. Sme na konci tunela ekonomickej krízy. Ale stále môžeme mať isté problémy. Napríklad s Talianskom a jeho dlhom. Musíme však podporiť oživenie hospodárstva, ekonomický rast a investície. Tu by sme možno mali byť flexibilnejší, ale krajiny si zároveň musia plniť záväzky vo fiškálnej oblasti,“ pripomenul de Marcilly.
Expert jasne vidí jadro EÚ v eurozóne. "Je v nej aj Slovensko. Preto si myslím, že teraz premiér Fico takto komunikuje. Ste v prvej, nie druhej lige. Ale to, že jadro sa formuje okolo krajín, ktoré používajú euro, spôsobuje, že štáty, ktoré ho nemajú, a možno ani neplánujú prijať, sa snažia napínať svaly, aby sa na nich nezabudlo,“ povedal de Marcilly.
Kde patrí Slovensko
Príkladom, aký zložitý proces bude formovanie budúcej podoby EÚ, je naozaj aj Slovensko. Členstvo v eurozóne a otvorená ekonomika ho predurčujú, aby bolo súčasťou jadra. Slovensko si však tiež bude musieť odpovedať na otázky, ktoré už asi onedlho budú na stole. Ako si predstavuje budúcu prehĺbenú spoluprácu v eurozóne? Chce, aby mala ministra financií, rozpočet či dokonca vlastný parlament? Aké má predstavy o fiškálnej disciplíne a prípadných možných finančných transferoch ku krajinám, ktoré by mali problémy?
Zároveň je Slovensko súčasťou visegrádskej štvorky. Jej ďalší dvaja členovia Poľsko a Maďarsko doma vytvárajú politický systém, ktorý možno už ani nepatrí do EÚ (najmä v prípade Budapešti). Česko je zase tradične euroskeptické a na tom s najväčšou pravdepodobnosťou nič nezmení ani predpokladaná výhra Andrej Babiša v jesenných voľbách.
Slovensko má však nastavené isté mantinely a rozhodne sa pre ďalšiu prehĺbenú spoluprácu v EÚ. Myslí si to Otilia Dhandová, odborníčka na strednú a východnú Európu z analytickej spoločnosti Teneo Holdings. "Slovensko je malá, vysoko integrovaná krajina. Hospodársky rast štátu závisí od zahraničných investícii a prepojenia na ekonomiky veľkých štátov únie. A tie budú súčasťou ďalšej integrácie, lebo bez nich by žiadne jadro nebolo,“ povedala pre Pravdu Dhandová, ktorá sídli v Bruseli. "Slovensko sem-tam môže mať aj vládu so skeptickejšou rétorikou, skôr či neskôr sa však zaradí do skupiny okolo jadra. Hoci sa obávam, že v nej bude mať skôr poradný ako rozhodujúci hlas,“ povedal odborníčka, ktorá napísala knihu Idea strednej Európy (The Idea of Central Europe).
Nielen eurozóna
Budúce jadro EÚ však môže byť diferencovanejšie, ako sa teraz zdá. A hoci jeho formovanie bude založené na eurozóne, nebude sa týkať len jej. Iniciatívy v oblasti obrany majú momentálne širokú podporu. Ale mnohé krajiny vrátane Slovenska upozorňujú, že by nemali ísť proti už vytvoreným štruktúram NATO. S prípadným ďalším prehlbovaním európskych vojenských spôsobilostí zase môžu mať problém tradične neutrálne krajiny ako Rakúsko.
Ani iné integračné kroky nie sú automaticky prijímané všetkými krajinami. Príkladom môže byť vytvorenie Úradu verejného európskeho prokurátora. K tomu sa nepripojilo Holandsko, teda krajina, ktorej väčšina postojov vychádza z centra európskych politík a je jednoznačným kandidátom do jadra.
Citlivými otázkami sú aj reformy azylovej politiky EÚ či budúce rozdeľovanie eurofondov, čo môže súvisieť. Prídu krajiny o európske peniaze, keď nebudú súhlasiť s tým, že by prijali žiadateľov o azyl? Tu, samozrejme, rezonuje odmietavý postoj visegrádskej štvorky k utečencom.
Jadro únie tak asi nebude mať členskú kartu. "Celá diskusia na Slovensku mi trocha pripomína debatu, keď sme boli kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Teraz je to podobné s nejakým jadrom. Je tu taká neuróza, ako keď sa naozaj rozhodovalo, či budeme v skupine pristupujúcich krajín do EÚ, alebo nie. Ale vtedy to malo reálny obsah,“ reagovala Gabrižová.
Odborníčka však jasne oceňuje, že Slovensko sa snaží byť pripravené na debatu a komunikuje s partnermi. V stredu sa v Salzburgu stretnú rakúsky kancelár Christian Kern, český predseda vlády Bohuslav Sobotka a premiér Fico s francúzskym prezidentom Macronom.
"Slovensko má intenzívny záujem o dialóg s Parížom aj Berlínom. Len nedávno sme s Nemeckom podpísali memorandum o štruktúrovanom, prehĺbenom politickom a expertnom dialógu. Je to veľmi správny spôsob, ako nastaviť komunikačné a konzultačné kanály s krajinami, ktoré budú definovať procesy EÚ. Môžeme týmto spôsobom vstúpiť do debaty a ovplyvniť ju už v zárodku,“ pripomenula Gabrižová.